Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Z obnoviteľných zdrojov pochádza v súčasnosti približne iba 20 % všetkej vyrobenej elektriny v regióne.
Autor TASR
Bratislava 21. mája (TASR) - Krajiny strednej a východnej Európy (CEE) prostredníctvom veternej a slnečnej energie môžu zvýšiť svoju energetickú bezpečnosť a zároveň znížiť ceny energií naprieč regiónom až o 29 %. Vyplýva to z analýzy nezávislého think-thanku Ember, podľa ktorej si to však vyžaduje vyššie ambície všetkých krajín regiónu a aktívnejší prístup zo strany politikov a relevantných inštitúcií.
"Kým krajiny západnej Európy, ako Portugalsko, Holandsko či Dánsko, plánujú dosiahnuť do roku 2030 až 80-percentný podiel obnoviteľných zdrojov energií (OZE) na domácej spotrebe elektriny, na Slovensku stále diskutujeme o tom, či by nám vlastne nestačilo aj tých 20 %. Nie sme však jedinou krajinou, ktorá za priemerom EÚ zaostáva, problematický je takmer celý región strednej a východnej Európy. Nízkymi ambíciami nášho regiónu však sabotujeme dekarbonizačné plány celej Európskej únie," priblížil Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).
Zrýchleným prechodom na OZE by sa podľa analýzy zvýšila aj konkurencieschopnosť regiónu, ktorá bude sprevádzaná rastom investičných príležitostí. Podľa analýzy čoraz viac spoločností preferuje investície v krajinách s väčším podielom OZE, v ktorých majú navyše možnosť uzatvárania dlhodobých zmlúv o nákupe zelenej elektrickej energie. Rast sektora obnoviteľných zdrojov teda môže okrem napĺňania dekarbonizačných cieľov viesť aj k širším hospodárskym benefitom.
Z obnoviteľných zdrojov pochádza v súčasnosti približne iba 20 % všetkej vyrobenej elektriny v regióne. Podľa analýzy má však celý región strednej a východnej Európy potenciál zvýšiť svoje kapacity OZE do roku 2030 až o 200 GW, čo by predstavovalo až šesťnásobný nárast oproti súčasnému stavu. "To by znamenalo výrazne nižšie náklady na elektrinu pre domácnosti, firmy či sociálne zariadenia," vysvetlil Karaba.
K naplneniu vyšších ambícií bude potrebné výrazné posilnenie prenosových a distribučných sústav, a to na národnej, ako i medzinárodnej úrovni. Karaba dodal, že masívna reštrukturalizácia energetického mixu si bude vyžadovať prispôsobenie sústav novej podobe trhu. "V rozpočte EÚ je na tento účel vyhradených rádovo niekoľko miliárd eur a s časťou týchto prostriedkov môže počítať aj Slovensko za predpokladu, že jasne stanovíme náš zámer prispôsobiť sústavy rozvoju OZE. Rozvoj sústav by preto mal byť jedným z kľúčových opatrení v našich národných stratégiách vrátane národného energetického a klimatického plánu," zdôraznil Karaba.
"Kým krajiny západnej Európy, ako Portugalsko, Holandsko či Dánsko, plánujú dosiahnuť do roku 2030 až 80-percentný podiel obnoviteľných zdrojov energií (OZE) na domácej spotrebe elektriny, na Slovensku stále diskutujeme o tom, či by nám vlastne nestačilo aj tých 20 %. Nie sme však jedinou krajinou, ktorá za priemerom EÚ zaostáva, problematický je takmer celý región strednej a východnej Európy. Nízkymi ambíciami nášho regiónu však sabotujeme dekarbonizačné plány celej Európskej únie," priblížil Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).
Zrýchleným prechodom na OZE by sa podľa analýzy zvýšila aj konkurencieschopnosť regiónu, ktorá bude sprevádzaná rastom investičných príležitostí. Podľa analýzy čoraz viac spoločností preferuje investície v krajinách s väčším podielom OZE, v ktorých majú navyše možnosť uzatvárania dlhodobých zmlúv o nákupe zelenej elektrickej energie. Rast sektora obnoviteľných zdrojov teda môže okrem napĺňania dekarbonizačných cieľov viesť aj k širším hospodárskym benefitom.
Z obnoviteľných zdrojov pochádza v súčasnosti približne iba 20 % všetkej vyrobenej elektriny v regióne. Podľa analýzy má však celý región strednej a východnej Európy potenciál zvýšiť svoje kapacity OZE do roku 2030 až o 200 GW, čo by predstavovalo až šesťnásobný nárast oproti súčasnému stavu. "To by znamenalo výrazne nižšie náklady na elektrinu pre domácnosti, firmy či sociálne zariadenia," vysvetlil Karaba.
K naplneniu vyšších ambícií bude potrebné výrazné posilnenie prenosových a distribučných sústav, a to na národnej, ako i medzinárodnej úrovni. Karaba dodal, že masívna reštrukturalizácia energetického mixu si bude vyžadovať prispôsobenie sústav novej podobe trhu. "V rozpočte EÚ je na tento účel vyhradených rádovo niekoľko miliárd eur a s časťou týchto prostriedkov môže počítať aj Slovensko za predpokladu, že jasne stanovíme náš zámer prispôsobiť sústavy rozvoju OZE. Rozvoj sústav by preto mal byť jedným z kľúčových opatrení v našich národných stratégiách vrátane národného energetického a klimatického plánu," zdôraznil Karaba.
