Bratislava 27. mája (TASR) - Príprava stavebných projektov na Slovensku sa pre povoľovacie procesy predlžuje v priemere o 12 mesiacov oproti pôvodnému harmonogramu. Zdržanie predstavuje zásadnú komplikáciu pre plánovanie investícií aj samotnú realizáciu stavieb. Podľa analýzy slovenského stavebníctva, ktorú v spolupráci so stavebnými a s projektovými firmami pripravila spoločnosť CEEC Research, najväčšie problémy sú spojené s verejným obstarávaním a povoľovacími procesmi, hlavne územným a stavebným konaním.

Významné zdržania vznikajú aj pri získavaní vyjadrení dotyčných orgánov, pričom projektová príprava je vnímaná ako menej problematická. Väčšina z viac ako sto oslovených firiem nepostrehla zrýchlenie povoľovania ani po roku účinnosti nového stavebného zákona. Zlepšenie nespozorovalo 56 % z nich, spomalenie zaregistrovalo 17 %, malé zrýchlenie zaznamenalo 25 % respondentov.

Legislatívne zmeny sa podľa prevažujúceho názoru v odvetví zatiaľ do praxe výraznejšie nepremietli. Ich dosah sa podľa prieskumu prejavuje postupne a efektivita bude do značnej miery závisieť od kvality zavádzania zmien, nastavenia a fungovania stavebných úradov.

„Aktuálny stav povoľovacích procesov a projektovej prípravy vnímam ako jednu z hlavných systémových slabín slovenského stavebníctva. Investori aj stavebné firmy sa stále stretávajú s nejednotným výkladom pravidiel, zdĺhavým získavaním stanovísk a komplikovanou koordináciou medzi jednotlivými inštitúciami,“ upozornil riaditeľ CEEC Research Michal Vacek. Nová stavebná legislatíva podľa neho sama o sebe nestačí, pokiaľ sa nepremietne do reálneho fungovania procesov.

Za kľúčové považuje najmä digitalizáciu povoľovania, väčšiu predvídateľnosť a dôraz na kvalitnejšiu projektovú dokumentáciu už v úvodných fázach prípravy. „Práve kvalita prípravy rozhoduje o tom, či bude projekt neskôr efektívny, ekonomicky zvládnuteľný a realizovateľný bez výrazných komplikácií," poznamenal Vacek.

Využívanie BIM technológie pre digitalizáciu stavieb je na Slovensku obmedzené, pričom 60 % firiem priznalo, že ju vo svojich projektoch vôbec neuplatňuje. V menšej časti projektov ju využíva 29 %, vo väčšine 8 % a v polovici projektov 3 % spoločností.

„Digitalizácia projektovej prípravy a realizácie stavieb na Slovensku zatiaľ neplní úlohu systémového nástroja pre zrýchlenie a spresnenie prípravy projektov," poukázala analýza. Obmedzené využitie BIM tak môže viesť k nižšej efektivite prípravy a zložitejšej koordinácii fáz výstavby.

Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Filip Macháček uviedol, že sa im podarilo veľmi zefektívniť proces prípravy, aby nevznikla časová medzera medzi dokončenými a rozbehnutými investíciami. „Zároveň bolo medzi strategické investície zaradených niekoľko našich projektov. Napríklad príprava ťahu R4 až po hranice s Poľskou republikou," podotkol.

Aktuálny stav povoľovacích procesov a projektovej prípravy sa podľa prezidenta Zväzu stavebného priemyslu Slovenska Pavla Kováčika postupne zlepšuje, avšak stále patrí medzi hlavné faktory spomaľujúce realizáciu investícií. „Uplatňovanie zákona o územnom plánovaní, stavebného zákona a zákona o strategických investíciách prinieslo jednoznačné pozitívne výsledky, ale zároveň odhalilo celý rad problémov, na ktoré je potrebné reagovať technickými novelami a zmenami aplikačnej praxe," ozrejmil Kováčik.

Povoľovacie procesy označil za dlhodobo jednu z najväčších slabín domáceho stavebníctva aj konateľ a technický riaditeľ spoločnosti Strabag Pozemné staviteľstvo Martin Volčko. „Sú administratívne náročné, časovo nepredvídateľné a často komplikované množstvom dotknutých orgánov. Projektová príprava nie je vždy dostatočná, čo sa následne prejavuje počas realizácie formou zmien, dodatkov a časových sklzov," vysvetlil.

Za rozhodujúce označil Volčko tiež digitalizáciu a zjednodušenie procesov, zavedenie jasných lehôt pre rozhodovanie úradov a posilnenie ich kapacít. Rovnako dôležité je podľa neho zvýšenie kvality projektovej dokumentácie už v prípravnej fáze a lepšia koordinácia medzi všetkými účastníkmi výstavby.