Bratislava 25. augusta (TASR) - Prvé vreckové môže dieťa dostať už pri nástupe do školy. Dôležitejšia než jeho výška je pravidelnosť, jasná dohoda o tom, čo si z neho môže platiť a priestor urobiť aj malú chybu. Mladším deťom stačí pár eur týždenne, tínedžeri môžu postupne prejsť na mesačný rozpočet a platobnú kartu. Ak peniaze minú predčasne, rodičia by ich nemali automaticky dopĺňať. Uviedol to v analýze Erik Babušiak, odborník na osobné financie zo spoločnosti Partners.
Vreckové podľa neho nie je iba pár eur na sladkosť či drobnú radosť. Je to prvý vlastný rozpočet dieťaťa a jednoduchý spôsob, ako mu ukázať, že peniaze nie sú neobmedzené. Dieťa sa pri ňom učí vyberať si medzi tým, čo chce teraz, a tým, na čo si musí počkať.
Poznamenal, že neexistuje jeden správny vek pre všetky deti. Dôležité je, aby dieťa rozoznalo mince a bankovky, zvládlo jednoduchý nákup a chápalo, že minuté peniaze sa samy nevrátia. Pre väčšinu detí je preto prirodzeným začiatkom nástup do školy.
Predškolákovi môže stačiť hra na obchod, spoločné platenie pri pokladni alebo priehľadná nádoba, v ktorej vidí, ako úspory pribúdajú. Prvák už môže dostať prvé pravidelné jedno až tri eurá týždenne. Nie preto, aby si kupoval všetko sám, ale aby si začal vyberať medzi dvoma želaniami a zistil, že na väčší cieľ treba počkať.
Vreckové by malo prichádzať v rovnaký deň a v dohodnutej výške. Ak rodič dá peniaze vždy, keď si dieťa vypýta, neučí sa plánovať, iba spoliehať na to, že zdroj sa opäť otvorí.
Samotné míňanie ešte dieťa hospodáriť nenaučí. Potrebuje si vyskúšať aj čakanie, sporenie a rozhodovanie medzi viacerými možnosťami. Pomôcť môže jednoduché rozdelenie vreckového hneď po jeho prijatí. Mladšie dieťa môže používať tri obálky alebo nádoby s obsahom „minúť“, „odložiť na cieľ“ a „rezerva“. Tínedžer môže mať rovnaké kategórie v bankovej aplikácii.
Pri extra peniazoch z narodenín, Vianoc či vysvedčenia môže fungovať jednoduché pravidlo polovice. Časť si užiť teraz a aspoň polovicu odložiť na väčší cieľ.
Dnešné deti vyrastajú vo svete, v ktorom peniaze často vidia iba ako číslo na displeji. Hotovosť a karta preto nie sú súperi, ale dva po sebe nasledujúce učebné nástroje. Najprv je užitočné vidieť, ako mince z peňaženky ubúdajú, neskôr sa treba naučiť kontrolovať zostatok, limity a digitálne platby.
Vreckové sa v rodinách často mieša s odmenou a trestom. Keď však jeho výška závisí od každej známky, upratanej izby alebo momentálnej spokojnosti rodiča, dieťa sa neučí plánovať a peniaze začne vnímať ako nástroj kontroly. Stabilný tréningový rozpočet je preto dobré oddeliť od mimoriadnych odmien.
Rovnako opatrne treba narábať s odmenami za vysvedčenie. Peniaze môžu byť mimoriadnym darom, nemali by však byť jediným dôvodom na učenie. Ak ich dieťa dostane, je to dobrá príležitosť precvičiť si rozhodovanie o mimoriadnom príjme, a to časť minúť, časť odložiť a vopred si povedať na čo.