Tále 24. októbra (TASR) - Aktívneho odberateľa vnímajú ako dôležitú súčasť budúcnosti energetiky distribučné spoločnosti aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Pri regulovaných cenách však tento status pre väčšinu zákazníkov neprináša dostatočné benefity pri zohľadnení rizika. Odborníci o téme diskutovali na konferencii Energofórum 2026 organizovanej spoločnosťou Sféra na Táloch.

Základnou filozofiou ÚRSO je podľa jeho predsedu Jozefa Holjenčíka podporovať výrobu a ukladanie energie čo najbližšie k miestu jej spotreby. Zároveň presadzuje nasadzovanie inteligentných meracích systémov. „Pripravujeme dynamické tarify nielen pre koncových odberateľov, ale aj na úrovni distribučných sústav. Predstavme si bytový dom s vlastnou fotovoltikou. Ak obyvatelia dokážu časť vyrobenej energie zdieľať a koordinovať svoju spotrebu tak, aby zbytočne nezaťažovali distribučnú sieť, mali by byť za takéto správanie odmenení nižšou tarifou,“ priblížil Holjenčík.

Dodávatelia však upozorňujú, že samotná legislatíva a meradlá nestačia, kým má väčšina odberateľov prístup k regulovaným cenám. Juraj Bayer zo spoločnosti Energetika Slovensko zdôraznil, že prechod na dynamické tarify musí pre odberateľa priniesť aj úžitok, nielen riziko. „Nikto z ľudí, ktorí majú garantovanú cenu elektriky na úrovniach, na akých je, nemá záujem investovať do moderných energetických riešení,“ dodal Zdeněk Schraml zo Stredoslovenskej energetiky.

Na chýbajúcu motiváciu poukázal aj Juraj Ondris zo Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). Pripomenul, že kým veľkoobchodný trh generuje cenové signály každých 15 minút, koncový odberateľ dostáva spätnú väzbu iba raz ročne na vyúčtovacej faktúre.

Ondris spomenul aj svoju osobnú skúsenosť z Rakúska, kde dal na strechu fotovoltiku, zaobstaral si batériový systém a zvolil hodinové ceny. „Každú hodinu mám inú cenu elektriny. Na obed sú to ceny blízke nule, nad ránom a večer tie ceny vyletia na 300 - 400 eur za megawatthodinu (MWh). Ranné špičky prekonávam z batérie, cez deň sa nabije batéria, večernú špičku tiež idem z batérie, celú noc mi to ide z batérie, ráno, keď vyjde slnko, sa mi tie batérie začnú nabíjať,“ priblížil. Zapínanie práčky alebo umývačky sa jeho rodina snaží presúvať na čas, keď je elektrina najlacnejšia. Takýmto spôsobom je za rok 500 eur v pluse, kým predtým platil účet 3000 - 4000 eur.

Riešenia v podobe batériových úložísk a akumulácie rozvíjajú aj veľkí výrobcovia. Manažér rozvoja v spoločnosti Slovenské elektrárne Tomáš Šimovič potvrdil, že spoločnosť investuje do modernizácie vodných elektrární aj do batériových úložísk. „Z vody bude relatívne veľa flexibility nasledujúce roky. Zároveň máme aj projekty na baterky, máme baterku na Dobšinej, tento rok sme dve baterky uviedli do prevádzky v Novákoch a máme aj projekt veľkej baterky na Čiernom Váhu,“ priblížil.

Okrem toho elektrárne preverujú možnosti umiestnenia malých modulárnych reaktorov (SMR), pričom ako perspektívna lokalita sa ukazuje areál vo Vojanoch. „Výhoda malého modulárneho reaktora je, že je to menší zdroj, ktorý je viac kompatibilný s našou sústavou. Tieto malé modulárne reaktory majú aj schopnosť modulovať svoj výkon, to znamená, že sú flexibilnejšie ako naše jadrové bloky, ktoré aktuálne prevádzkujeme,“ spresnil Šimovič.

Pripomenul tiež, že v Bohuniciach plánujú prevádzkovať bloky VVER až 60 rokov, takže nový jadrový zdroj bude náhradou až okolo roku 2060. Akékoľvek masívne investície do nových zdrojov či SMR však budú vyžadovať stabilný podporný mechanizmus zo strany štátu.

„Či to je veľký zdroj alebo menší zdroj, stále ten mechanizmus podpory tam proste musí byť, pretože inak sa to neoplatí. Vidíme tam protiklad medzi finančným pohľadom na nový zdroj a všetkými pozitívnymi externalitami, ktoré prináša pre spoločnosť. Musíme nájsť spôsob, ako motivovať investorov tie peniaze poskytnúť,“ dodal Šimovič.