Quantcast
< sekcia Ekonomika

Analýza: Slovenské firmy chcú stabilné podnikateľské prostredie

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Nedoriešená a často sa meniaca legislatíva prispieva k nízkemu záujmu o Slovensko zo strany nových inovatívnych firiem.

Bratislava 6. augusta (TASR) - Slovensko v uplynulej dekáde podľa reformného kompasu Inštitútu finančnej politiky (IFP) výrazne spomalilo v dobiehaní najvyspelejších štátov EÚ. Zamestnávatelia upozorňujú, že ekonomika potrebuje najmä stabilné a predvídateľné prostredie. Firmy ocenili snahu rezortu hospodárstva o zlepšenie podnikateľského prostredia, dôležité ale podľa nich bude, aby si navrhované opatrenia osvojili aj jednotlivé ministerstvá.

"Ak vychádzame zo skutočnosti, že od naplánovania produktu až po ukončenie jeho výroby uplynie bežne sedem až desať rokov, pričom na Slovensku sa za tento čas desaťkrát zmenia legislatívne podmienky, zvýši sa cena práce či pridajú sa rôzne povinnosti v oblasti životného prostredia, zahraniční investori to vnímajú mimoriadne negatívne," upozornil generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz.

Analytici IFP v Reformnom kompase slovenskej ekonomiky zdôraznili, že na Slovensku sú brzdou okrem iného aj vysoké regulačné bariéry pre podnikateľov, ale tiež nízka vymožiteľnosť vlastníckych práv. Podľa Lasza je na domácom trhu dlhoročným problémom napríklad zneužívanie konkurzov a reštrukturalizácií. Firma odoberie tovar, nezaplatí, a keď je dostatočne zadlžená, pošle ju vlastník do konkurzu a založí novú spoločnosť. "Ide o vyslovené zneužívanie inštitútu konkurzu a reštrukturalizácie, ktoré potrebujeme urgentne vyriešiť, pretože je to veľké mínus pre podnikanie na Slovensku," upozornil.

Nedoriešená a často sa meniaca legislatíva prispieva k nízkemu záujmu o Slovensko zo strany nových inovatívnych firiem. Podľa interného prieskumu právnickej kancelárie Highgate Law & Tax mladé inovatívne slovenské firmy čoraz častejšie uvažujú o presune svojho biznisu do zahraničia. Podľa advokátov kancelárie, ktorí sú zároveň súčasťou pracovného tímu Ministerstva financií SR pre prípravu legislatívy, dokážu budúcemu odlevu mozgov, ale aj daní zo Slovenska zabrániť najmä preukázateľná snaha zo strany štátu riešiť legislatívne komplexnejšie témy, zníženie daňovo-odvodového zaťaženia a stabilnejšie právne a politické prostredie.

O nápravu najvypuklejších problémov sa dlhodobo usiluje Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v balíkoch opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia. Tlačový odbor ministerstva upozornil, že už pripravuje tretí balík takzvaných kilečiek, ktorý v súčasnosti obsahuje 285 podnetov. "Ministerstvo hospodárstva SR však nie je priamo gestorom žiadnej z týchto regulácií, a preto sa snaží ich autorov iniciovať k zmene práve cez svoje kilečká," upozornilo MH.

Potrebu spolupráce jednotlivých rezortov zdôrazňuje aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. "Dôležité bude, aby si navrhované opatrenia osvojili aj jednotlivé ministerstvá, pod ktoré konkrétne opatrenie spadá. Dlhodobo totiž hovoríme, že kľúč k zlepšovaniu podnikateľského prostredia nemôže byť len na Ministerstve hospodárstva SR, ale musí ísť predovšetkým prierezovo na viacerých rezortoch, ktoré pri tvorbe účinných opatrení musia konštruktívne spolupracovať, čo sa bohužiaľ podľa nášho názoru často nestávalo," uviedla hovorkyňa AZZZ Miriam Filová.

Asociácia víta snahu o zlepšenie podnikateľského prostredia, no podnikatelia sú podľa nej sklamaní zo spôsobu, akým sa realizujú niektoré významné zmeny v kľúčových oblastiach. Ako príklad uviedla stavebné konania či nedávno predstavený "protiinflačný balíček", ktorý rozdelil aj politickú scénu. "Zmeny v týchto oblastiach budú mať zásadný dopad na podnikateľské prostredie na Slovensku, avšak realizujú sa bez primeraného dialógu s odbornou verejnosťou," dodala Filová.