< sekcia Ekonomika

Slovnesko a Česko nie sú v produkcii králikov plne sebestačné

Ilustračné foto. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Čistý dovoz králikov na Slovensko dosahuje tri kilogramy na 100 obyvateľov, v Česku až 19 kg na 100 obyvateľov.

Bratislava 20. apríla (TASR) - Slovensko ani Česko nie sú v produkcii králikov plne sebestačné, časť domáceho dopytu je saturovaná z dovozu. Uviedol to v analýze Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.

"Čistý dovoz králikov na Slovensko dosahuje tri kilogramy (kg) na 100 obyvateľov, v Česku až 19 kg na 100 obyvateľov. Slovensko dováža králiky najmä z Maďarska (takmer 70 % dovozov). České dovozy sú diverzifikovanejšie a okrem Maďarska (15 %) zahŕňajú aj Poľsko (28,5 %) a Čínu (20,5 %)."

"Systém komerčného chovu králikov zameraný na export nájdeme v regióne strednej Európy najmä v Maďarsku, ktoré je v prepočte na obyvateľa aj jednoznačne najväčším čistým exportérom králikov a výrobkov z králika (mäso, kože) v EÚ," priblížil analytik.

Významnejšími čistými exportérmi králikov v Európe sú podľa neho aj Portugalci, Španieli či Holanďania. Ostatné krajiny vykazujú len mierne prebytkovú bilanciu (Francúzsko, Poľsko), vyrovnanú bilanciu (Veľká Británia, Dánsko) a drvivá väčšina (20 z 27 krajín EÚ) deficitnú bilanciu v obchode s králikmi.

V úhrne je EÚ jemne v deficitnej bilancii, keď malá časť európskeho dopytu je pokrývaná z mimoeurópskych dovozov. V priemere sa v minulom roku v čistom vyjadrení doviezlo z krajín mimo EÚ do EÚ v prepočte na 100 obyvateľov 0,15 kg králika a výrobkov z králikov, takmer výlučne z Číny (96 %).

Objem dovozov králičieho mäsa a kože z Číny však postupne klesá, oproti maximu v roku 2014 bol v roku 2018 v hmotnostnom vyjadrení nižší až o 38 %.

Koršňák upozornil na to, že veľkonočný zajačik má svoj pôvod pravdepodobne ešte v predkresťanskej dobe, a to v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari. Spolu so šírením kresťanstva v Európe si ho ako jeden zo symbolov osvojilo aj toto v súčasnosti najrozšírenejšie náboženstvo v našom regióne.

Svoje miesto má pritom zajac nielen v kresťanstve, ale aj vo viacerých ďalších náboženstvách a mytológiách od gréckej, egyptskej až po čínsku. Zvyčajne symbolizuje šťastie, plynúci čas, krátkosť života, označovaný je aj za atribút zmŕtvychvstania. V Byzancii bol zajac vo zvieracej symbolike zase znakom Krista.