Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Do tejto štatistiky spadajú firmy, ktoré nie sú v likvidácii, nerušia spoločnosť bez likvidácie a v minulosti ani teraz neriešia svoj úpadok formou konkurzu či reštrukturalizácie.
Autor TASR
Bratislava 31. júla (TASR) - Ku koncu júna dlžilo peniaze Sociálnej poisťovni, Finančnej správe SR alebo Všeobecnej zdravotnej poisťovni spolu 70.436 spoločností. Z celkového počtu spolu 389.715 podnikateľov na Slovensku je to viac ako 18 %. Vyplýva to z aktuálnej analýzy správcu úverových registrov CRIF - Slovak Credit Bureau. Tieto firmy spĺňali osobitný signál hroziaceho úpadku podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Do tejto štatistiky spadajú firmy, ktoré nie sú v likvidácii, nerušia spoločnosť bez likvidácie a v minulosti ani teraz neriešia svoj úpadok formou konkurzu či reštrukturalizácie. „Dlžník je v hroziacom úpadku, najmä ak mu hrozí platobná neschopnosť, t. j. ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v priebehu dvanástich kalendárnych mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť,“ upozornila hlavná analytička CRIF Jana Marková. Medzi dlžníkmi dominujú spoločnosti s ručením obmedzeným (97,2 %), za ktorými s veľkým odstupom nasledujú akciové spoločnosti (1,4 %).
Najviac dlžníkov, až 60.902 subjektov (86,5 % z celkového počtu rizikových firiem), eviduje finančná správa. Celková suma daňových nedoplatkov presiahla 1,406 miliardy eur. V zozname Sociálnej poisťovne bolo vedených 20.462 dlžníkov (29 %), ktorých súhrnný dlh presiahol 100,8 milióna eur. Štátna zdravotná poisťovňa evidovala 9565 dlžníkov (13,6 %) s celkovým dlhom viac ako 28,7 milióna eur. Každý z viac ako 70.000 dlžníkov figuruje minimálne v jednom z týchto zoznamov, pričom mnohí figurujú vo viacerých súčasne. V takom prípade zákon firme ukladá povinnosť preveriť, či jej reálne hrozí úpadok.
Koncentrácia rizikových subjektov je najvyššia v Bratislavskom kraji (45,2 %). Nasledujú Nitriansky kraj (11,8 %), Košický kraj (10,2 %), Trnavský kraj (8,0 %), Banskobystrický kraj (7,8 %), Žilinský kraj a Prešovský kraj (po 6,4 %) a Trenčiansky kraj (4,2 %). Z odvetvového hľadiska najviac ohrozených firiem pôsobí v sektore veľkoobchodu a maloobchodu; oprava vozidiel a motocyklov (18,8 %); v odborných, vedeckých a technických činnostiach (17,1 %); v administratívnych a podporných službách (16 %), v stavebníctve (11,3 %) a priemyselnej výrobe (9,8 %).
Do tejto štatistiky spadajú firmy, ktoré nie sú v likvidácii, nerušia spoločnosť bez likvidácie a v minulosti ani teraz neriešia svoj úpadok formou konkurzu či reštrukturalizácie. „Dlžník je v hroziacom úpadku, najmä ak mu hrozí platobná neschopnosť, t. j. ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v priebehu dvanástich kalendárnych mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť,“ upozornila hlavná analytička CRIF Jana Marková. Medzi dlžníkmi dominujú spoločnosti s ručením obmedzeným (97,2 %), za ktorými s veľkým odstupom nasledujú akciové spoločnosti (1,4 %).
Najviac dlžníkov, až 60.902 subjektov (86,5 % z celkového počtu rizikových firiem), eviduje finančná správa. Celková suma daňových nedoplatkov presiahla 1,406 miliardy eur. V zozname Sociálnej poisťovne bolo vedených 20.462 dlžníkov (29 %), ktorých súhrnný dlh presiahol 100,8 milióna eur. Štátna zdravotná poisťovňa evidovala 9565 dlžníkov (13,6 %) s celkovým dlhom viac ako 28,7 milióna eur. Každý z viac ako 70.000 dlžníkov figuruje minimálne v jednom z týchto zoznamov, pričom mnohí figurujú vo viacerých súčasne. V takom prípade zákon firme ukladá povinnosť preveriť, či jej reálne hrozí úpadok.
Koncentrácia rizikových subjektov je najvyššia v Bratislavskom kraji (45,2 %). Nasledujú Nitriansky kraj (11,8 %), Košický kraj (10,2 %), Trnavský kraj (8,0 %), Banskobystrický kraj (7,8 %), Žilinský kraj a Prešovský kraj (po 6,4 %) a Trenčiansky kraj (4,2 %). Z odvetvového hľadiska najviac ohrozených firiem pôsobí v sektore veľkoobchodu a maloobchodu; oprava vozidiel a motocyklov (18,8 %); v odborných, vedeckých a technických činnostiach (17,1 %); v administratívnych a podporných službách (16 %), v stavebníctve (11,3 %) a priemyselnej výrobe (9,8 %).
