< sekcia Ekonomika

ANALÝZA: Ženy zarábajú aj 6 rokov po pôrode menej ako tie bezdetné

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Vyplýva to z analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP).

Bratislava 31. júla (TASR) – Aj šesť rokov po prvom pôrode sú mzdy matiek o 33 % nižšie, než keby deti nemali. Vyplýva to z analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP). Časť rozdielu v mzdách je podľa ekonómov z inštitútu možné vysvetliť tým, že matky pracujú v priemere menej hodín, ročne ide o 2,5-mesačný rozdiel. Efekt rodičovstva na príjmy mužov je pritom podľa IFP omnoho menej výrazný, dokonca pozitívny počas prvých dvoch rokov od narodenia prvého dieťaťa.

Ekonómovia podotkli, že vo všeobecnosti Slovenky zarábajú v priemere o 19,4 % menej než ich mužské náprotivky. "Hrubá rodová príjmová nerovnosť bola v roku 2018 šiesta najvyššia v EÚ a od roku 2010 klesla iba nepatrne," upozornili analytici. Len malú časť tohto rozdielu možno vysvetliť rozdielmi vo vzdelaní a nerovnakým zastúpením pohlaví v jednotlivých odvetviach a typoch povolania. "Ženy síce častejšie pracujú v odvetviach s typicky nižšími mzdami, avšak majú v priemere vyššie vzdelanie ako muži," uviedli ekonómovia.

Najvýznamnejší vplyv na tieto mzdové rozdiely má práve rodičovstvo, je však rozdiel medzi matkami a otcami. "Podobne ako v zahraničí, pracujúce matky na Slovensku zarobia v priemere menej než bezdetné ženy v rovnakom veku. Naopak, príjmy zamestnaných otcov počas väčšiny pracovného života prevyšujú nielen príjmy matiek, ale aj zárobky mužov bez detí," porovnali odborníci.

Rozdiely v príjmoch medzi pohlaviami podľa IFP existujú už pred narodením prvého dieťaťa, ale po narodení sa rozdiel prehlbuje. Na základe údajov z roku 2006 inštitút ilustroval, že mzdové rozdiely medzi matkami a otcami sa prehĺbili z 29 % v roku pred narodením dieťaťa na 60 % vo štvrtom roku po narodení. Dokonca ani po 13 rokoch od narodenia dieťaťa sa rozdiely nevrátili na úroveň pred rodičovstvom.
Ilustračné foto
Foto: TASR/AP Photo

"Zaužívané ekonomické a sociologické vysvetlenia nižších príjmov matiek zdôrazňujú úlohu materskej a rodičovskej dovolenky, ako aj následnej starostlivosti o dieťa," vyzdvihli odborníci. Dodali však, že negatívne efekty prerušenia kariéry často pretrvávajú aj po návrate matiek do zamestnania, keďže menej pracovných skúseností môže viesť k menšiemu platovému ohodnoteniu a pomalšiemu kariérnemu rastu.

Ekonómovia vyčíslili, že príjmy matiek po narodení prvého dieťaťa klesnú takmer na nulu a o šesť rokov neskôr sú nižšie o 55 % v porovnaní s úrovňou, ktorú by dosiahli, keby sa rozhodli deti nemať. "Tento vplyv je kompenzovaný rastom priemernej mzdy v hospodárstve a zvyšovaním zárobkov vzhľadom na vek. Aj napriek tomu sú reálne príjmy matiek šesť rokov po narodení prvého dieťaťa o 13 % nižšie než rok pred pôrodom," komentovali analytici s tým, že príjmy bezdetných žien v rovnakom veku, s rovnakým vzdelaním a v rovnakom regióne sa za to isté obdobie viac než zdvojnásobia.

Naopak, pri otcoch badajú odborníci za skúmané obdobie len minimálny efekt rodičovstva na počet odpracovaných mesiacov a tým aj na pokles príjmov. "Údaje o čerpaní materských dávok však naznačujú, že v tejto oblasti dochádza k zmene. V roku 2020 dávku poberalo v priemere 5541 mužov mesačne, čo predstavuje viac ako desaťnásobný nárast oproti čerpaniu v roku 2014," porovnali odborníci.

Podľa analytikov IFP by sa pri riešení tejto problematiky mali opatrenia hospodárskej politiky v prvom rade zamerať na podporu návratu matiek do zamestnania, a to najmä zvyšovaním dostupnosti predškolskej starostlivosti v podobe jaslí a škôlok, podporou využívania materskej a rodičovskej dovolenky zo strany otcov a flexibilného zamestnávania. "Práve nedostatky v týchto oblastiach spôsobujú, že ženy nemôžu optimálne kombinovať prácu so starostlivosťou o deti a do pracovného života sa vracajú príliš pomaly," upozornili ekonómovia.