Bratislava 1. februára (TASR) - Tohtoročná emisia štátnych dlhopisov určených bežným občanom je úročená menej, ako tá minuloročná, ide však o očakávaný vývoj. Dlhopisy môžu byť naďalej zaujímavé pre konzervatívnejších investorov ako alternatíva k bežným sporiacim produktom v bankách, zhodujú sa analytici oslovení TASR. Pokračovať vo vydávaní týchto dlhopisov v budúcnosti bude mať podľa nich význam vtedy, ak sa podarí udržať rovnováhu medzi atraktivitou pre občanov a primeranými nákladmi pre štát.

Ministerstvo financií (MF) SR tento týždeň predstavilo v poradí druhú emisiu Dlhopisov pre ľudí. V marci budú občanom k dispozícii dva dlhopisy, Investor II so splatnosťou dva roky a výnosom 2,7 % ročne a Patriot II so splatnosťou štyri roky a výnosom 3 %. Predávať sa budú v objeme po 200 miliónov eur, s možnosťou navýšenia celkovej sumy o ďalších 100 miliónov eur. Minuloročná pilotná emisia mala podobné parametre, ich úročenie však bolo 3 % a 3,3 % ročne.

„V porovnaní s minuloročnými dlhopismi pre ľudí dochádza k zníženiu úročenia, čo sa dalo očakávať. Pri nových podmienkach už nie sú dlhopisy jednoznačne výhodnejšie ako termínované vklady, ako tomu bolo ešte pred rokom. Pri dvojročnej splatnosti sú výnos dlhopisu a aktuálne najvyššie úročeného termínovaného vkladu po zdanení takmer identické. Pri štvorročnej splatnosti je už rozdiel jasne v prospech štátneho dlhopisu,“ zhodnotil finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Posun v úročení nie je prekvapením, vzhľadom na nižšie úrokové prostredie na medzinárodných trhoch a stabilizáciu výnosov slovenských štátnych dlhopisov pri pravidelných aukciách v uplynulých mesiacoch, poukázal analytik 365.bank Tomáš Boháček. „Naďalej platí, že obe emisie budú bez poplatkov pre investorov a oslobodené od daní a odvodov, čo je významný benefit pre retailových investorov, ktorý nie je štandardom u mnohých konkurenčných produktov retail rozmeru v bankách či fondoch,“ priblížil.

Štátne dlhopisy pre občanov sú podľa neho atraktívne najmä pre konzervatívnych sporiteľov, ktorí hľadajú bezpečné a predvídateľné zhodnotenie úspor bez trhových výkyvov a v portfóliu môžu plniť úlohu stabilizačnej „kotvy“. Z hľadiska reálnych výnosov však dlhopisy pri nastavenom úročení nebudú pokrývať aktuálnu infláciu, to však platí aj pre iné nízkorizikové produkty v súčasnom prostredí, doplnil Boháček.

„Kto má svoje úspory dlhodobo uložené v banke na bežnom účte a nehýbe s nimi, urobí lepšie, ak časť z nich využije na kúpu dlhopisu. Keďže sa výnos nezdaňuje a tiež ho netreba zahrnúť do daňového priznania, výnos dlhopisu je v skutočnosti vyšší, ako len jednoduché porovnanie úrokov s bankovými produktmi,“ vysvetlil Búlik s tým, že takáto investícia má takmer nulové riziko.

Naopak, kto má dostatok času na to, aby nechal svoje úspory pracovať, urobí podľa analytika lepšie, ak si zvolí pravidelné investovanie do ETF a podielových fondov. V akciových fondoch je možné získať zhodnotenie na úrovni 7 až 10 % ročne, ETF dlhopisové fondy majú aktuálne potenciál zarábať 2 až 4 %, pri priaznivých podmienkach 6 % ročne, vyčíslil Búlik.

Pre štát je kľúčovým prínosom vydávania dlhopisov pre občanov diverzifikácia veriteľov a zníženie závislosti od zahraničných investorov, zhodnotil investičný analytik spoločnosti Fingo.sk Matúš Čarný. Dôležitým efektom je, že vyplatené úroky nekončia v cudzine, ale u slovenských domácností.

„V emisiách by sa malo pokračovať za predpokladu, že občania o túto možnosť budú naďalej prejavovať záujem. Podmienkou dlhodobého úspechu je jednoduchý digitálny nákup a nastavenie výnosu tak, aby bol férový pre občana, no zároveň nezvyšoval náklady štátu na obsluhu dlhu nad rámec trhového štandardu,“ vysvetlil Čarný s tým, že aktuálna emisia je pre štát menej výhodná, ako keby si požičal na finančných trhoch.

Z pohľadu štátu ide v prípade tohto typu dlhopisov stále iba o doplnkový, nie kľúčový zdroj financovania, poukázal analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Objemovo tvoria len malé percento celkových emisií v aktuálnom roku (približne 5 %) a aj celkového dlhu (asi 2 %). Platí tiež, že štát sa vie na finančných trhoch financovať lacnejšie. Ich význam je preto podľa neho rovnako najmä v diverzifikácii zdrojov financovania a v zapojení domácich úspor do financovania štátu. Podporujú tiež finančnú gramotnosť.

„Dlhopisy pre občanov by mali zostať jednoduchým investičným produktom a zároveň čo najviac nákladovo efektívnym aj pre štát. Ak sa podarí zachovať takúto rovnováhu, pôjde o dlhodobo udržateľný doplnkový nástroj financovania,“ predpokladá Kočiš.