FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Batériové úložiská elektrickej energie je možné využívať viacerými spôsobmi, no aktuálna výzva z plánu obnovy dovoľuje nabíjať batériu prevažne len z obnoviteľných zdrojov energie (OZE).
Autor TASR
Bratislava 28. októbra (TASR) - Výzva ministerstva hospodárstva na podávanie žiadostí o podporu výstavby nových obnoviteľných zdrojov elektriny a výstavbu batériových systémov by mohla zvýšiť aktuálny výkon batériových úložísk na Slovensku o polovicu. Pre TASR to uviedol člen predsedníctva Slovenskej batériovej aliancie (SBaA) Marián Smik. Výzva ráta s dotáciou v celkovej výške cez 63 miliónov eur, pričom štát preplatí 45 % nákladov. Celková investícia by tak mohla dosiahnuť viac ako 114 miliónov eur.
"Ak by sme predpokladali, že 10 % až 20 % tejto sumy bude použité na batériové systémy, tak sa môžu podporiť približne investície na úrovni 11 – 22 miliónov eur. Takáto investícia by mohla predstavovať výkon batériových systémov približne 10 až 20 megawatt (MW)/10 až 20 megawatthodín (MWh) v závislosti tiež od rozsahu investičných nákladov, ako sú náklady na pripojenie a podobne," uviedol Smik. Podľa údajov SBaA sú na Slovensku v súčasnosti nainštalované batérie s kapacitou 27,5 MWh.
Potreby Slovenska však budú z dlhodobého hľadiska podstatne vyššie. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) v najnovšej publikácii Hodnotenie zdrojov primeranosti ES SR ráta s nárastom inštalovaného výkonu batériových úložísk do roku 2040 až na úroveň takmer 700 MW, pričom do roku 2030 by to malo byť okolo 250 MW. "Rozvoj batérií je predovšetkým určený rozvojom fotovoltických elektrární, ktorý zohľadňuje trend rozvoja nastavený v navýšenom Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne," uviedla SEPS.
Okrem batérií s kapacitou a výkonom v jednotkách alebo menších desiatkach MWh/MW ráta SEPS aj so zariadením na uskladňovanie elektrickej energie s kumulatívnym inštalovaným výkonom 384 MW s úložnou kapacitou umožňujúcou čistú ročnú výrobu elektriny 250 gigawatthodín. Úložisko by malo tvoriť niekoľko menších jednotiek s výkonom 32 až 64 MW umiestnených v SR.
Batériové úložiská elektrickej energie je možné využívať viacerými spôsobmi, no aktuálna výzva z plánu obnovy dovoľuje nabíjať batériu prevažne len z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). "V takomto prípade nebude reálne možné využívať batériu na iné účely, ako je nabíjanie elektrickej energie z OZE a vybíjanie v neskorších hodinách," upozornil Smik. Trend je podľa neho v súčasnosti skôr v inštaláciách malých batériových systémov za meračom (behind the meter).
Výhodou batérií oproti iným zdrojom elektriny je okamžitý nábeh potrebného výkonu. Okrem využitia na vykrytie vlastnej spotreby elektriny sú veľké batériové úložiská využívané napríklad na podporné služby a vyrovnávanie potrieb prenosovej sústavy. Firmám zasa môžu pomôcť optimalizovať odberové miesto z hľadiska regulácie odchýlky. Podľa Smika v poslednom čase prevládajú projekty na výstavbu batérií za meračom napríklad pre potreby firiem v priemyselných areáloch. Z celkovej kapacity batérií 31 MWh, ktoré sú v súčasnosti vo výstavbe, je takýchto úložísk vo výstavbe až 20 MWh.
"Ak by sme predpokladali, že 10 % až 20 % tejto sumy bude použité na batériové systémy, tak sa môžu podporiť približne investície na úrovni 11 – 22 miliónov eur. Takáto investícia by mohla predstavovať výkon batériových systémov približne 10 až 20 megawatt (MW)/10 až 20 megawatthodín (MWh) v závislosti tiež od rozsahu investičných nákladov, ako sú náklady na pripojenie a podobne," uviedol Smik. Podľa údajov SBaA sú na Slovensku v súčasnosti nainštalované batérie s kapacitou 27,5 MWh.
Potreby Slovenska však budú z dlhodobého hľadiska podstatne vyššie. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) v najnovšej publikácii Hodnotenie zdrojov primeranosti ES SR ráta s nárastom inštalovaného výkonu batériových úložísk do roku 2040 až na úroveň takmer 700 MW, pričom do roku 2030 by to malo byť okolo 250 MW. "Rozvoj batérií je predovšetkým určený rozvojom fotovoltických elektrární, ktorý zohľadňuje trend rozvoja nastavený v navýšenom Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne," uviedla SEPS.
Okrem batérií s kapacitou a výkonom v jednotkách alebo menších desiatkach MWh/MW ráta SEPS aj so zariadením na uskladňovanie elektrickej energie s kumulatívnym inštalovaným výkonom 384 MW s úložnou kapacitou umožňujúcou čistú ročnú výrobu elektriny 250 gigawatthodín. Úložisko by malo tvoriť niekoľko menších jednotiek s výkonom 32 až 64 MW umiestnených v SR.
Batériové úložiská elektrickej energie je možné využívať viacerými spôsobmi, no aktuálna výzva z plánu obnovy dovoľuje nabíjať batériu prevažne len z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). "V takomto prípade nebude reálne možné využívať batériu na iné účely, ako je nabíjanie elektrickej energie z OZE a vybíjanie v neskorších hodinách," upozornil Smik. Trend je podľa neho v súčasnosti skôr v inštaláciách malých batériových systémov za meračom (behind the meter).
Výhodou batérií oproti iným zdrojom elektriny je okamžitý nábeh potrebného výkonu. Okrem využitia na vykrytie vlastnej spotreby elektriny sú veľké batériové úložiská využívané napríklad na podporné služby a vyrovnávanie potrieb prenosovej sústavy. Firmám zasa môžu pomôcť optimalizovať odberové miesto z hľadiska regulácie odchýlky. Podľa Smika v poslednom čase prevládajú projekty na výstavbu batérií za meračom napríklad pre potreby firiem v priemyselných areáloch. Z celkovej kapacity batérií 31 MWh, ktoré sú v súčasnosti vo výstavbe, je takýchto úložísk vo výstavbe až 20 MWh.
