Quantcast
< sekcia Ekonomika

ANALÝZA TÝŽDŇA: Chýbajúce polovodiče obmedzia predaj áut aj tento rok

Ilustračná snímka. Foto: TASR/DPA

Dôsledkom viac ako dvojročného výpadku v predajoch áut by mohol byť pomerne silný dopyt po nových autách po odznení polovodičovej krízy.

Bratislava 29. januára (TASR) - Nízka ponuka v dôsledku polovodičovej krízy bude obmedzujúcim faktorom v predaji nových áut v Európe najskôr aj počas tohto roka a bude naďalej výrazne brzdiť popandemické oživenie. Uviedol to v aktuálnej analýze analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Nedostatočná ponuka sa podľa neho prejaví najmä na dlhšom cykle obnovy, ale môže sa ukázať aj na zvýšenom cenovom tlaku, najmä na trhu s jazdenými autami. Nesúlad medzi ponukou a dopytom by mohol zvýrazňovať aj čoraz väčší posun automobiliek k produkcii vozidiel s alternatívnym pohonom, a to v snahe splniť prísne regulácie na celkové emisie produkovaných áut.

"Napriek tomu, v tomto roku predsa len už očakávame rast predajov nových áut v Európe, hoci na predpandemické úrovne sa v dôsledku nepostačujúcej ponuky predaje stále pravdepodobne nedostanú. Polovodičová kríza by sa počas roka mala postupne zmierňovať, hoci plne najskôr odznie až v budúcom roku," avizoval Koršňák.

Dôsledkom viac ako dvojročného výpadku v predajoch áut by podľa neho mohol byť pomerne silný dopyt po nových autách po odznení polovodičovej krízy.

"Akumulácia neuspokojeného dopytu z posledných rokov by mohla skokovo zvyšovať záujem o kúpu nového auta aj výraznejšie nad úrovne spred pandémie a aj v období tesne po odznení polovodičovej krízy tak môžu byť obmedzujúcim faktorom skôr produkčné kapacity európskych výrobcov. Tie totiž nebudú mať záujem radikálne zvyšovať svoje výrobné kapacity, keďže zvýšený dopyt, ktorý nebudú vedieť okamžite uspokojiť, by mal mať len prechodný charakter," myslí si analytik.

Na archívnej snímke Ľubomír Koršňák
Foto: TASR


Pripomenul, že pozitívne očakávania vyplývajúce z pomerne rýchleho popandemického oživenia trhu s novými autami v druhej polovici roka 2020 sa v minulom roku nenaplnili. Napriek nízkej porovnávacej báze, kedy predaje áut v roku 2020 v Európe zaznamenali 6-ročné minimum, a aspoň čiastočnému zmierneniu pandemických reštrikcií vo väčšine krajín EÚ, sa predaje nových áut v Európe v roku 2021 nezvyšovali.

Väčšina krajín EÚ (18 z 26 krajín EÚ s údajmi o predaji áut), vrátane Česka (2,9 %) a Slovenska (1,5 %), predsa len zaznamenala medziročný nárast predajov, niektoré dokonca aj pomerne významný (Grécko o 27 %, Chorvátsko o 23 %, Írsko o 21 %, či Estónsko o 20 %). Najväčší európsky trh s novými autami, Nemecko, sa však medziročne prepadol o takmer desatinu (9,3 %).

"Pohľad na priebeh predajov nových áut v Európe naznačuje, že za ich chýbajúcim zotavením v minulom roku nie je ani tak nízky dopyt, ale skôr nepriame dôsledky pandémie na globálne subdodávateľské reťazce. Výpadky v dodávkach komponentov citeľne znižovali ponuku nových áut v Európe, ktorá tak nedokázala pokrývať zotavujúci sa dopyt," vysvetlil Koršňák.

Poznamenal, že po pandémiou ovplyvnenom úvode roka sa aj na základe skúsenosti z roku 2020 očakávalo vlani pomerne rýchle zotavenie predajov áut v Európe naspäť k predpandemickým úrovniam, najmä počas leta. "Tieto očakávania sa však ani zďaleka nenaplnili," podčiarkol.

Po zohľadnení sezónnych faktorov zaznamenali predaje nových áut svoje maximum už v pandémiou stále poznačenom marci. Následne začali pozvoľna klesať, pričom pokles sa počas leta zvýrazňoval a vyvrcholil v októbri. Posledné dva mesiace roka síce už priniesli malú nádej a jemne oživenie predajov, avšak za úrovňami z prvej polovice roka stále výrazne zaostávali. V priemere sa v druhej polovici roka predalo v EÚ až o 15 % menej nových áut ako v jeho pandémiou stále ovplyvnenej prvej polovici, dodal Koršňák.