Bratislava 30. mája (TASR) - Rýchlo rastúce ceny nehnuteľností na Slovensku naďalej znižujú dostupnosť bývania, ktorá patrí k najhorším v Európskej únii. Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS) navrhla viaceré opatrenia na zlepšenie situácie.

„Chápeme, že prijať dnes opatrenia, ktoré budú mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, je náročné a možno do veľkej miery nerealizovateľné. My hovoríme o veciach, ktoré by nemuseli mať zásadný dosah na štátny rozpočet,“ povedal pre TASR prezident NARKS Ján Palenčár.

Jedným zo štyroch návrhov NARKS je znížiť daň z pridanej hodnoty (DPH) pri kúpe nehnuteľnosti mladými ľuďmi do 35 rokov zo súčasných 23 na 10 %. Táto skupina ľudí si podľa Palenčára cez hypotéku nevie kúpiť byt. „Byty sú pre nich drahé a nie sú schopní platiť splátku hypotéky,“ uviedol. Mladým ľuďom by to podľa neho umožnilo byt kúpiť a zlepšilo dostupnosť aspoň v prvej etape pre túto skupinu obyvateľstva.

V prípade bytov financovaných z úverov Štátneho fondu rozvoja bývania so zvýhodnenými úrokmi by sa podľa prezidenta NARKS mohla znížiť DPH na 5 %, aby bola na úrovni ako v novom systéme štátom podporovaného nájomného bývania.

Za potrebné považuje, aby vznikol Úrad pre správu štátneho nehnuteľného majetku, pričom nevyužívané budovy by sa mohli prestavať na nájomné byty. „Tieto nehnuteľnosti sa často predávajú súkromnému sektoru, ktorý ich ďalej neposúva do sektora rezidencií. V spolupráci so samosprávou by sa tieto nehnuteľnosti prenajímali,“ priblížil Palenčár.

Možnosti vidí aj v podpore družstevného bývania, ktoré bolo v bývalom Československu veľmi obľúbené a rozvinuté. „Je to veľmi zaujímavá forma, ako si zabezpečiť bývanie, a je veľmi obľúbená vo všetkých okolitých krajinách,“ dodal prezident NARKS.

Prezident Zväzu stavebného priemyslu Slovenska (ZSPS) Pavol Kováčik pre TASR povedal, že za nízkou dostupnosťou bývania sú viaceré príčiny. „Slovensko má historicky jeden z najnižších počtov bytov na obyvateľa. Boli sme zvyknutí žiť vo veľkých rodinách, rodičia s deťmi. Druhý objektívny problém sa týka zmeny ekonomiky a štýlu života v krajine,“ poznamenal.

Na Slovensku je podľa Kováčika síce veľmi veľa bytov v bytových a rodinných domoch, ale za ostatných 10 až 20 rokov sa ekonomická aktivita sústreďuje do priemyselných a ekonomických aglomerácií, najmä v Bratislave a okolí, ako aj krajských mestách.

„Dochádza k migrácii obyvateľstva, nedostatok bytov je extrémny. Ľudia sa sťahujú za pracovnými príležitosťami a problém nedostatku bytov sa ešte znásobuje,“ upozornil Kováčik s tým, že aj pracovníci zo zahraničia potrebujú bývanie.

To zvyšuje tlak na strane dopytu a potrebu nových bytov, no zároveň je problém v ich výstavbe. Poukázal tiež na dlhé a komplikované procesy v príprave výstavby, zvyšované náklady na projekty developerov.

Navyše približne 35 % hodnoty nehnuteľnosti podľa prezidenta ZSPS tvoria rôzne poplatky štátu a samosprávam, napríklad za stavebný súhlas, miestny rozvoj a ďalšie vyvolané podmienky, ako aj DPH. „To zdražuje bývanie a robí ho menej dostupným. Pochopiteľne, z objektívnych dôvodov rastie cena stavebných materiálov aj cena práce, máme inflačné šoky,“ dodal Kováčik.

Kríza na Blízkom východe podľa neho zdražuje ceny energií a stavebných materiálov, ktoré sú na nej závislé, to znamená tehly, cement, naftu, ako aj dopravné náklady a plasty naviazané na ropu.