Bratislava 1. augusta (TASR) - Zatiaľ čo v USA či Japonsku je podiel domácností s klimatizáciou vyšší ako 90 %, v Európe sme podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) na úrovni okolo 23 %. I keď tento rozdiel odráža klimatické, historické a stavebné zvyklosti, Európa a Slovensko sa tomuto trendu budú postupne približovať, zhodli sa odborníci oslovení TASR.

„Je veľmi pravdepodobné, že potreba zabezpečiť tepelný komfort v interiéroch bude v najbližších rokoch jednou z kľúčových tém v oblasti bývania. Klimatické zmeny prinášajú častejšie, dlhšie a intenzívnejšie obdobia horúčav, pričom moderné budovy sú často navrhované s dôrazom na minimalizáciu tepelných strát v zime, nie vždy však na ochranu pred prehrievaním v lete,“ uviedol prezident Slovenského zväzu pre chladiacu a klimatizačnú techniku Vladimír Orovnický.

Chladenie sa podľa Orovnického postupne stáva prirodzenou súčasťou technického vybavenia budov podobne, ako sa v minulosti stalo štandardom vykurovanie. Miera jeho rozšírenia bude závisieť od typu budovy, jej energetickej hospodárnosti, orientácie, tienenia a lokálnych klimatických podmienok. V mnohých prípadoch však bude aktívne chladenie nevyhnutným nástrojom na zabezpečenie zdravého a komfortného vnútorného prostredia.

Podobne vidí budúcnosť klimatizácií aj riaditeľka Inštitútu pre pasívne domy Ľubica Šimkovicová. Dopyt po chladení bude podľa nej nepochybne rásť, keďže leto na Slovensku už v súčasnosti bežne prináša teploty okolo 35 až 40 stupňov Celzia a globálna potreba chladenia sa má do roku 2050 zhruba strojnásobiť. „Aktívne chladenie sa teda v čoraz väčšom počte domácností stane bežnou súčasťou bývania,“ uviedla Šimkovicová.

Európa však v tomto porovnaní nezaostáva iba za Japonskom a USA, ale aj za krajinami juhovýchodnej Ázie či Čínou. Podľa IEA sa v minulom roku v Číne blížil podiel domácností s klimatizáciou k 80 % a juhovýchodná Ázia ich má 29 %. Na Slovensku sa predaje klimatizácií v posledných rokoch výrazne zvýšili. Zatiaľ čo do roku 2012 to bolo menej ako 20.000 kusov ročne, v roku 2019 už počet atakoval 50.000 kusov a vlani to bolo približne 75.000 kusov klimatizácií. Spolu je nainštalovaných odhadom cez 600.000 kusov.

To so sebou prináša aj rast spotreby elektrickej energie. S rastúcou popularitou klimatizácií stúpa aj spotreba elektriny, najmä počas letných mesiacov, keď sa klimatizácie najviac využívajú. To môže viesť k zvýšenému zaťaženiu energetickej infraštruktúry, no aká je realita, je pomerne ťažké odhadnúť. Dáta zvyčajne nie sú k dispozícii.

Tradične malo Slovensko vyššie energetické nároky počas zimného obdobia vzhľadom na potrebu vykurovania. S rastúcou potrebou chladenia sa však sezónne energetické nároky začínajú vyrovnávať. Do úvahy pritom treba podľa Orovnického brať aj rozširujúcu sa sieť fotovoltických elektrární, s ktorými je chladenie veľmi komplementárne - výroba a spotreba sa môžu diať na jednom mieste.

Šimkovicová zdôraznila, že klimatizácia by nemala byť prvým ani jediným riešením. Najprv podľa nej treba znížiť tepelnú záťaž budovy, a to kvalitnou izoláciou, vonkajším tienením a správnym vetraním. Až potom má zmysel dopĺňať aktívne chladenie, a to čo najefektívnejšie.

Dôležité je vonkajšie tienenie. Vonkajšie žalúzie, rolety, okenice či markízy zachytia slnko skôr, než sa teplo dostane do interiéru. Vnútorné tienenie je oveľa menej účinné. Zároveň je potrebné vetrať v správnom čase a intenzívne. „Vetrajte skoro ráno a neskoro večer či v noci, keď je vonku chladnejšie. Cez deň okná zatvorte, aby ste horúci vzduch nepustili dnu,“ spresnila Šimkovicová. Obmedziť je podľa nej potrebné aj vnútorné zdroje tepla. „Počas horúčav menej varte, pečte a žehlite a vypnite zbytočné spotrebiče aj osvetlenie,“ dodala.