< sekcia Ekonomika

ANALÝZA TÝŽDŇA: Ekonomické dosahy pandémie môžu byť horšie pre ženy

Ilustračná snímka.

Bratislava 4. júla (TASR) - Vypuknutie pandémie nového koronavírusu spôsobilo, že firmy aj zamestnanci si museli zvykať na zásadné zmeny vo fungovaní súkromného aj pracovného života. Niektorí museli začať pracovať z domu, čo však bolo spojené aj so starostlivosťou o dieťa. Spomedzi krajín Európskej únie (EÚ) má pritom Slovensko piaty najväčší podiel dospelých, ktorí žijú v domácnostiach s deťmi. Otcov a matky však kríza zasiahla rozličnou mierou, na čo upozorňuje analýza Slovenskej sporiteľne.

Eurofound vo svojom aprílovom prieskume medzi občanmi EÚ zisťoval, ako ovplyvnila pandémia ich pracovný život. "Až 22 % respondentov zo Slovenska označilo, že úplne alebo čiastočne stratilo prácu alebo kontrakty a podobné percento sa obáva, že v najbližších troch mesiacoch o prácu ešte len príde. Takmer polovica ľudí sa vyjadrila, že ich odpracované hodiny výrazne alebo čiastočne klesli," priblížil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Pandémia donútila firmy vo vyššej miere zavádzať prácu z domu. "Zatiaľ čo asi 12 % opýtaných pracovalo z domu denne alebo niekoľkokrát za týždeň už pred pandémiou, v dôsledku nej ostala pracovať doma až tretina slovenských respondentov prieskumu," podotkol Horňák. Telepráca, respektíve práca z domu však prináša so sebou aj negatíva. "Obrátenou stranou je rozširujúci sa fenomén práce mimo pracovnej doby, kde registrujeme snahy o tzv. právo na odpojenie sa od internetu či emailov po skončení sa pracovnej doby," podotkol Horňák. Zamestnanci však nemusia riešiť len tento problém.

Zatvorenie škôl či škôlok ponechalo doma aj deti, problematické pre pracujúcich rodičov bez rodiny nablízku môžu byť i letné prázdniny. Podľa údajov Eurostatu za minulý rok predstavuje podiel dospelých žijúcich v domácnosti s deťmi na Slovensku 39 %. "Najvyšší podiel majú v Rumunsku, kde tento podiel predstavuje z celkového počtu dospelých 42 %. Nasledujú Íri a Poliaci. Podobne ako Slováci sú na tom aj Luxemburčania s podielom na úrovni 39 %," priblížila analytička Wood & Company Eva Sadovská. Obdobie pandémie je tak zrejme najnáročnejšie pre domácnosti, v ktorých všetci dospelí pracujú. "Počet dospelých žijúcich v takýchto rodinách bol na Slovensku v roku 2019 evidovaný na úrovni 787.000. Práve v prípade takýchto domácností jeden z rodičov zrejme musel čerpať ošetrovné alebo pracovať z domu," podotkla Sadovská.

Ukazuje sa, že ekonomické dosahy pandémie budú pre ženy horšie ako pre mužov. "Podľa zistení zo Spojeného kráľovstva je pri matkách až 1,5-krát vyššia pravdepodobnosť, že stratia prácu alebo dajú výpoveď. Je tiež pravdepodobnejšie, že práve ony ostanú doma s dieťaťom pri prerušenej výučbe na školách. Ich odpracované hodiny klesli výrazne viac než hodiny otcov a pracovný čas je prerušovaný častejšie starostlivosťou o dieťa," priblížil Horňák.

Výskum tiež ukázal, že čoraz viac rodičov vykonáva viac vecí naraz. "Z výskumu vyplýva, že takmer polovica žien, matiek sa počas práce z domu zároveň stará o deti, zatiaľ čo u mužov, otcov je miera výrazne nižšia (30 %)."

Štúdie sa pritom zaoberajú aj fenoménom tzv. neplatenej starostlivosti. "Odhady hovoria, že globálne je poskytnutých 16,4 miliardy hodín neplatenej starostlivosti za deň, čo je ekvivalentom asi dvom miliardám ľudí pracujúcich osem hodín denne bez odmeny. Problémom je, že až tri štvrtiny z nich vykonávajú ženy, čo im znižuje množstvo hodín platenej práce, znižuje mzdy a prehlbuje rozdiely," upozornil Horňák.

Rozdiely medzi mužmi a ženami v čase pandémie možno badať aj z hľadiska odvetví. "V tých, v ktorých pracujú najmä ženy (napríklad sociálne služby, zdravotníctvo), nielenže sú tradične odmeňované nižšou mzdou, zároveň poskytujú menej priestoru na prácu z domu, čím sa ženy častejšie dostávajú do prvej línie pandémie," podotkol Horňák.

Významným dôsledkom pandémie teda môže byť prehlbovanie príjmových rozdielov medzi pohlaviami. "Pravdepodobnosť straty alebo zanechania zamestnania je u žien vyššia, čo vyplýva z ich tradičnej úlohy starostlivosti o rodinu. Nižší počet odpracovaných hodín znižuje ich príjem, čo predstavuje problém najmä pri slobodných matkách," dodal analytik Slovenskej sporiteľne. Rastúcu mieru príjmových rozdielov by podľa neho pomohlo znížiť rovnomernejšie rozdelenie si povinností medzi pohlaviami a účinná sociálna politika.