Bratislava 25. januára (TASR) - Bez dodatočných zdrojov sa obnova verejných budov skončí už v budúcom roku, keďže štát už vyčerpal väčšinu prostriedkov z eurofondov vyčlenených na tento účel. Záujem je pritom obrovský a žiadosti niekoľkokrát prevýšili pripravený balík financií. Riešením by bolo presunutie časti eurofondov z iných oblastí, zapojenie súkromného sektora či zníženie intenzity podpory, navrhla tento týždeň platforma Budovy pre budúcnosť (BPB). Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR sa k návrhu postavilo neutrálne, podnikatelia ho však jednoznačne odmietli.

"Slovensko čelí alarmujúcej situácii - až 75 % verejných budov je energeticky neefektívnych a dostupné programy podpory už úplne vyčerpali svoje alokácie. Neuspokojené pritom zostali žiadosti približne za 770 miliónov eur. Bez dodatočných zdrojov hrozí, že obnova verejných budov sa de facto zastaví už budúci rok. Táto situácia navyše ohrozuje plnenie záväzkov Slovenska vyplývajúcich z európskych smerníc vrátane povinnosti obnovovať 3 % štátnych budov ročne," uviedla platforma. BPB preto vyzvala monitorovací výbor pre Program Slovensko 2021 - 2027, aby zvážil alokáciu dodatočných finančných zdrojov na tento účel a podporil implementáciu systémových riešení.

Riaditeľka BPB Katarína Nikodemová pripomenula, že obnova verejných budov má potenciál nielen znížiť energetickú náročnosť a emisie, ale aj vytvoriť nové pracovné miesta a zvýšiť kvalitu verejných služieb. BPB navrhla presunúť v rámci eurofondov dodatočných 0,7 až dve miliardy eur na obnovu verejných budov do roku 2030. Zároveň by sa mala znížiť intenzita financovania na 70 % oprávnených nákladov, čo by prinieslo zdroje na realizáciu ďalších projektov. Posledným návrhom BPB je podpora zapojenia súkromného sektora prostredníctvom garantovaných energetických služieb (GES), ktoré znížia záťaž na verejné financie a umožnia obnoviť väčší počet budov.

MIRRI na podnet od BPB reagovalo neutrálne. "Návrhy na presuny alokácií medzi jednotlivými oblasťami podpory v rámci Programu Slovensko je potrebné posudzovať komplexne aj vo vzťahu k iným investičným potrebám SR a v neposlednom rade aj vo vzťahu k plneniu všetkých regulatórnych požiadaviek stanovených legislatívnou EÚ, zohľadňujúc pokrok v implementácii Programu Slovensko," uviedol rezort pre TASR. "Bez analýzy dosahu takýchto zmien na implementáciu Programu Slovensko a bez identifikácie voľných zdrojov, ktoré by mohli byť presunuté na navrhované investície, nie je možné zo strany MIRRI SR vyjadriť podporu alebo nesúhlas s takýmto návrhom," dodalo ministerstvo.

Presun financií v eurofondoch na verejné budovy však jednoznačne odmietli podnikatelia. Výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor upozornil, že stav verejných budov je dôsledkom toho, akým spôsobom sa k svojmu majetku správal vlastník, teda štát. "Nie je fér, ak na jednej strane sa štát o svoj majetok nestaral a následne na opravy svojho majetku si chcel vyčleňovať ďalšie a ďalšie zdroje EÚ. Podotýkame, že zdroje EÚ by mali byť v prvom rade využité na podporu opatrení na zvyšovanie konkurencieschopnosti a ekonomického rastu," uviedol Gregor.

Klub 500 bude podľa neho na rokovaní monitorovacieho výboru žiadať, aby sa žiadne presuny v tomto smere neudiali, naopak, bude iniciovať revíziu Operačného programu Slovensko smerom k eliminovaniu počtu národných projektov a maximalizácii výziev na podporu ekonomického rastu.

Podobne sa k návrhu postavil aj prvý viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Roman Karlubík, ktorý je podobne ako Gregor členom monitorovacieho výboru. "Rokujeme s MIRRI o možnosti prehodnotiť výšku alokácií finančných zdrojov do priemyslu, ktorý jediný môže zabezpečiť najrýchlejšie zvýšenie finančných prostriedkov do v súčasnosti napätého štátneho rozpočtu. Žiaľ, toto sa nám zatiaľ nepodarilo napriek tomu, že EK vytvorila priestor na uvedené zmeny ako v prípade iniciatívy Repower Europe a súčasnej STEP. Z uvedeného vyplýva, že iniciatívu BPB nepodporujeme," zakončil Karlubík.