Bratislava 20. júna (TASR) - Štát by mal zabezpečiť, aby teplárne, ktoré investujú milióny eur do modernizácie a zelenších technológií, mali istotu dlhodobého odberu tepla. Pre TASR to uviedol predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT) Stanislav Janiš. Energetická ombudsmanka Monika Jankovičová je naopak presvedčená o vyššej efektivite lokálnych zdrojov, čo však podľa nej neznamená, že má mať každá bytovka vlastný kotol alebo tepelné čerpadlo.

Legislatívna ochrana odberu tepla podľa Janiša nie je v zahraničí ničím výnimočným. Dánsko napríklad umožňuje obciam vymedziť zóny, kde je pripojenie na diaľkové vykurovanie povinné. „Podobný prístup uplatňuje aj Švédsko, kde systémy diaľkového vykurovania zásobujú približne 90 % bytových domov. Švédska legislatíva chráni investície do teplárenskej infraštruktúry a zabezpečuje stabilitu systému, čo v konečnom dôsledku vedie k nižším cenám pre spotrebiteľov,“ vysvetlil. Fínska regulácia zas vychádza z princípu, že diaľkové vykurovanie je verejnou službou, ktorá vyžaduje ochranu v záujme všetkých odberateľov.

„Obrovskou výhodou je, že keď tepláreň zainvestuje do obnoviteľných zdrojov, zvýši sa podiel zeleného tepla v dodávke pre všetkých odberateľov naraz. Tisíce domácností tak profitujú z jednej investície. Pri individuálnych riešeniach vzniká mozaika desiatok rôznych technológií s rôznou efektivitou, ktoré navyše často nepokrývajú celú potrebu tepla,“ upozornil.

Jankovičová sa podľa svojich slov na problematiku nepozerá primárne z pohľadu dekarbonizácie, ale decentralizácie. V nej vidí možnosť znížiť straty v rozvodoch a zároveň stabilizovať ceny pre odberateľov. „Ak štát a dodávatelia tepla nedokážu zabezpečiť dlhodobo dostupné ceny, potom by vlastníci bytov a nebytových priestorov ako odberatelia mali mať právo rozhodnúť sa pre efektívnejšie riešenie, teda odpojiť sa od neefektívneho systému centrálneho zásobovania teplom (CZT),“ uviedla.

Argument, že odpojením niektorých domácností sa náklady na CZT prenesú na tých, ktorí v systéme ostali, však považuje za zjednodušený a čiastočne zavádzajúci. „Navrhujeme systémovú transformáciu teplárenstva, v rámci ktorej by štát spolu s teplárenskými spoločnosťami investovali do moderných lokálnych zdrojov tepla priamo v jednotlivých lokalitách,“ vysvetlila energetická ombudsmanka. Takýto model by podľa nej umožnil zachovať dodávky tepla, znížiť straty v zastaraných rozvodoch a zároveň stabilizovať ceny pre odberateľov. Okrem toho by sa zvýšila energetická bezpečnosť, lebo prípadná porucha by sa týkala len malej časti územia.

Janiš vníma CZT ako jediný spôsob, ako integrovať geotermálnu energiu alebo využívanie odpadového tepla z čistiarní odpadových vôd, jadrových elektrární, dátových centier alebo iných prevádzok. „Geotermálny vrt nebudete robiť pri každom dome, rovnako ani veľké tepelné čerpadlá voda-voda,“ poznamenal.

Budúcnosť dekarbonizácie vidí predseda SZVT v ešte väčšom prehĺbení prepojenia sektorov vykurovania a elektrickej energie najmä s veľkými tepelnými čerpadlami a elektrickými kotlami. Tie podľa neho pomôžu aj pri zabezpečení potrebnej flexibility prenosových a distribučných sietí na zvládnutie špičkového zaťaženia v čase, keď výroba elektriny zo slnka je maximálna a spotreba elektriny minimálna. Zároveň tým zlacnia teplo pre odberateľov, keďže sa vyrobí v čase nízkych cien elektrickej energie.

Od štátu však teplári potrebujú jasné pravidlá. „Ak by štát povedal, mestá idem dekarbonizovať cez systémy CZT, maximálne využijem ich veľký integračný potenciál na doslovný zber už vyrobeného tepla v rôznych procesoch, využijem ich tepelný aj elektrický potenciál a vytvoril by k tomu legislatívne a regulačné pravidlá, tak začneme obrazne aj zajtra,“ konštatoval Janiš.

Z činov štátnych inštitúcií však zatiaľ jednoznačnosť nevníma. Ako príklad uviedol dotácie pre štátne budovy na inštaláciu zdrojov tepla na báze obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Vo výzvach síce býva špecifikované, že nie sú určené na budovanie zdrojov, ktoré povedú k odpojeniu od CZT, tým sa ale podľa neho problém nerieši. Takéto budovy ostávajú pripojené a systém CZT im musí zo zákona zabezpečiť rezervu počas celého roka. Jediný rozdiel je, že v skutočnosti odoberajú tepla menej, čo však znamená nárast ceny tepla pre ostatných spotrebiteľov, najmä domácnosti, lebo fixné náklady sa rozpočítajú medzi menší objem dodaných megawatthodín tepla.