Bratislava 19. decembra (TASR) – Pandémia nového koronavírusu okresala platy vo všetkých krajinách EÚ, vrátane Slovenska. Odhadované medziročné zníženie mediánového príjmu v roku 2020 je v EÚ na úrovni piatich percent, na Slovensku zhruba na úrovni dvoch percent. Najviac poškodené sú nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ktorým sa platy prepadli odhadom o takmer desať percent.

Vyčíslila to analytička Fingo.sk Lenka Buchláková na základe nových odhadov Eurostatu. V rámci krajín V4 si podľa nich Slovensko pohoršilo najviac. Naopak, najmenší prepad platov zaznamenali Maďari.

Nízkopríjmové skupiny utrpeli koronakrízou najviac, mnohí totiž vykonávali sezónne práce v reštauračných a hotelových zariadeniach a v priemysle, kde sa za posledné mesiace výroba znižovala. "Tým pádom mnohí buď prišli o prácu, alebo sa im znižovali platy," vysvetlila Buchláková.

Koronakríza tak prehĺbila rozdiely medzi nízkopríjmovými osobami a ľuďmi s vysokou mzdou, a to nielen na Slovensku, ale v polovici členských štátov EÚ. Ich straty boli tri až šesťkrát väčšie. "Kým nízkopríjmovým skupinám sa znížili platy najvýraznejšie, napríklad ľuďom s priemernou hrubou mzdou 1113 eur klesli v posledných mesiacoch mzdy o približne šesť percent. Ľudia s nadštandardnými príjmami si pohoršili len o necelé štyri percentá," porovnala Buchláková.

Foto: TASR - Lukáš Grinaj

Znižovanie platov Slovákov potvrdil aj októbrový prieskum agentúry Focus pre portál Profesia.sk. Mzdy sa pre koronakrízu tento rok znížili desatine respondentov. Nízky plat je pritom jeden z dôvodov, prečo sa ľudia najčastejšie rozhodujú pre zmenu zamestnania. Priaznivú situáciu na prechod do iného zamestnania však v roku 2020 vidí len málokto. Kým vlani sa nebálo zmeniť prácu 35 % ľudí, teraz sa tento podiel znížil na šesť percent. Drvivá väčšina Slovákov nevidí dobrú príležitosť na kariérne zmeny. Väčšina respondentov (87 %) potvrdzuje, že zmenu práce nemá v pláne ani v roku 2021.

Slovenskí zamestnanci majú mzdy na úrovni 41 % priemeru EÚ, pripomenula Buchláková. Najvyššie hodinové mzdy majú Dáni, kde platy dosahujú úroveň 176 % priemeru únie. V Írsku je to 155 %, v Luxembursku 148 % a vo Švédsku 136 %. Naopak, najhoršie sú na tom v európskom porovnaní Bulhari, kde platy dosahujú iba pätinu priemeru EÚ.

Zároveň platí, že najrýchlejšie sa za posledné roky zvyšovali mzdy v krajinách, kde dosahovali nízke úrovne. "Je pravidlom, že nominálne nárasty miezd sú vyššie v tzv. chudobných krajinách, úroveň platov sa v únii tým pádom zbližuje," vysvetlila Buchláková. Príkladom je Rumunsko, kde sa hodinová mzda zvýšila z 2,79 eura v roku 2014 na 6,23 eura v roku 2019.