Bratislava 9. mája (TASR) - Ak má vláda dosiahnuť hospodársky rast, musí byť jej prioritou konkurencieschopnosť ekonomiky. Bez nej nebude možné financovať sociálny štát, udržať zamestnanosť ani stabilitu verejných financií. Prorastové opatrenia preto musia byť zamerané najmä na zníženie nákladov výroby, podporu investícií a odstránenie bariér podnikania. Uviedli to pre TASR oslovené zamestnávateľské zväzy v súvislosti s prípravou prorastových opatrení vlády.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) začiatkom tohto týždňa oznámil, že utorok (5. 5.) a stredu (6. 5.) využije na hľadanie koaličných dohôd o prorastových opatreniach, ktoré mieni v rámci obmedzených rozpočtových možností predstaviť v súvislosti s pripravovaným rozpočtom na rok 2027. „V podstate pôjde o opatrenia bez vplyvu na štátny rozpočet a opatrenia, kde rátame s určitými výdavkami. Prvé príslušné legislatívne návrhy by sa mohli objaviť už na májovo-júnovej schôdzi Národnej rady SR,“ priblížil Fico.

Aj minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) predpokladá, že vládna koalícia sa bude snažiť najprv dohodnúť na prorastových opatreniach, ktoré nebudú štátny rozpočet nič stáť. Koaličná rada by podľa neho mala o nich rokovať budúci týždeň. Avizoval, že opatrenia, ktoré budú stáť peniaze, budú spojené s tvorbou a schvaľovaním rozpočtu na budúci rok. Opatrenia pred dohodou v koalícii nechcel 4. mája bližšie konkretizovať. Zároveň upozornil, že veľký priestor na prijímanie opatrení, ktoré môžu stáť aj stovky miliónov eur, vláda vzhľadom na konsolidáciu verejných financií nemá.

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) koncom apríla na sneme Republikovej únie zamestnávateľov spresnila, že opatrenia, podporujúce hospodársky rast SR, sa týkajú piatich oblastí a je ich približne 90. Opatrenia sa podľa nej týkajú energetiky a cien energií, daňovo-odvodového zaťaženia, investícií, trhu práce a zlepšovania podnikateľského prostredia.

„Vláda by mala prijať nie kozmetické úpravy, ale súbor odvážnych a systémových opatrení, ktorých zavádzanie by výrazne prispelo k ozdraveniu podnikateľského prostredia aj k naštartovaniu a udržateľnému rastu ekonomiky. Zároveň je dôležité, aby kľúčové reformy mali kontinuitu bez ohľadu na politický cyklus a neboli predmetom častých zmien podľa aktuálnej vládnej garnitúry,“ uviedla Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.

Slovensko podľa Andreja Lasza, generálneho sekretára Asociácie priemyselných zväzov a dopravy potrebuje posilniť svoju konkurencieschopnosť najmä tým, že zníži náklady na výrobu a zlepší podmienky pre podnikanie. To si vyžaduje opatrenia, ktoré znížia daňovo-odvodové zaťaženie firiem a zároveň zvýšia čisté mzdy zamestnancov.

„Ide napríklad o zníženie dane z príjmov právnických osôb na úroveň okolitých krajín, úpravu odvodov na strane zamestnávateľov aj zamestnancov, zrušenie transakčnej dane či zníženie cien elektriny. Rovnako je dôležité odstrániť zbytočnú administratívu, napríklad zrušiť stupne náročnosti práce naviazané na minimálnu mzdu a podporiť vedu, výskum a vývoj vo firmách,“ spresnil Lasz.

„Za najakútnejšie považujeme opatrenia v oblasti energetiky, z ktorých niektoré je možné realizovať okamžite a bez zásadného dopadu na štátny rozpočet. Ide najmä o zvýšenie kompenzácií nepriamych nákladov CO2 minimálne na 25 % výnosov z emisných povoleniek. Rovnako je nevyhnutné okamžité schválenie a implementácia schémy štátnej pomoci podľa rámca CISAF (Dohoda o čistom priemysle, pozn. TASR) pre elektroenergeticky náročný priemysel tak, ako to odporúča Európska komisia,“ upozornil výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

Súčasťou riešenia musí byť podľa Gregora aj umožnenie dodávky elektriny pre priemysel zo štátnych zdrojov za regulovanú cenu založenú na oprávnených nákladoch a primeranom zisku výrobcu, mimo burzového systému.

Rovnako dôležité sú podľa neho opatrenia na podporu investícií. „V oblasti daňovo-odvodového systému považujeme za kľúčové zníženie zaťaženia práce a jeho zrovnoprávnenie zaťaženia medzi zamestnancami a SZČO s cieľom zásadného zníženia zaťaženia zamestnancov, ako aj odstránenie neprimeraných nákladov, napríklad zrušenie kumulácie mzdových zvýhodnení za prácu v neštandardných časoch. Rovnako je potrebné postupne nahrádzať časť sociálnych dávok daňovými a odvodovými úľavami, ktoré motivujú k práci a znižujú záťaž verejných financií,“ dodal Gregor.