< sekcia Ekonomika

ANALÝZA: Slováci míňajú na potraviny takmer pätinu rodinných rozpočtov

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

K priemerným európskym cenám potravín sa Slovensko z roka na rok približuje, nakoľko vlani boli lacnejšie ako v EÚ už iba o 3,2 %.

Bratislava 16. októbra (TASR) - Slováci míňajú na potraviny takmer pätinu zo svojich rodinných rozpočtov. V súvislosti so Svetovým dňom potravy, ktorý sa vo svete pripomína 16. októbra, na to upozornila analytička Wood & Company Eva Sadovská. Slovensko je tak nad európskym priemerom, nakoľko priemerné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria len 13 % z celkových nákladov.

Z najaktuálnejších údajov Eurostatu za rok 2020 vyplýva, že ceny potravín a nealkoholických nápojov boli na Slovensku jedenáste najnižšie v rámci EÚ. K priemerným európskym cenám potravín sa Slovensko z roka na rok približuje, nakoľko vlani boli lacnejšie ako v EÚ už iba o 3,2 %. U susedov z V4, teda v Maďarsku, Českej republike či Poľsku, je možné nakúpiť potraviny v priemere lacnejšie ako u nás.

Analytička zároveň upozornila, že potraviny na Slovensku v poslednom období prudko dražejú. Zatiaľ čo počas prvých piatich mesiacov roka boli medziročne nižšie o 0,8 %, v júni sa situácia otočila a potraviny začali byť oproti vlaňajšiemu roku drahšie. "V auguste sme si za potraviny a nealkoholické nápoje priplácali dokonca až 3,6 %. Zdražovanie potravín bude na Slovensku pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Odhadujeme, že na prelome rokov 2021 a 2022 si slovenské domácnosti za potraviny priplatia o 5 % viac," avizovala.

"Na Slovensku síce nehladujeme, ale poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 12 %, teda 634.000 obyvateľov. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletými deťmi," priblížila Sadovská. Aj v tomto prípade sme nad priemerom EÚ, nakoľko podľa údajov Eurostatu si v únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť menej ako 7 % obyvateľov.

Niektorí Slováci si podľa analytičky nemôžu dovoliť poriadny obed, iní zase potravinami plytvajú. Toto plytvanie predstavuje podľa Sadovskej nielen sociálny a ekonomický, ale aj ekologický problém. Na jedného Slováka ročne pripadá priemerne 100 kilogramov potravinového odpadu, teda 0,27 kg denne. Odpad okrem samotných domácností vzniká aj pri produkcii a preprave potravín, v reštauráciách či hoteloch, ale aj na pracoviskách.

Najčastejšie podľa analytičky v odpadových nádobách končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR/AP


Plytvanie potravinami je veľkou záťažou aj pre peňaženky. "Odhadujeme, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne do svojej smetnej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur," dodala Sadovská.

Svetový deň potravy 16. októbra bol vyhlásený v roku 1979 na konferencii Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (Food and Agriculture Organisation, FAO). Uznávaný je vo viac ako 150 krajinách po celom svete.