
Práve nestabilita a prerušovanie podporných programov je podľa Orovnického jednou z hlavných bariér rozvoja trhu.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 16. mája (TASR) - Pozastavenie projektu Zelená domácnostiam nespôsobilo kolaps sektora zelených riešení, negatívne však ovplyvňuje najmä malé firmy. Na ďalší rozvoj pritom odvetvie potrebuje predvídateľnejšiu podporu. Zhodli sa na tom prezident Slovenského zväzu pre chladenie, klimatizáciu a tepelné čerpadlá (SZCHKT) Vladimír Orovnický a riaditeľ Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) Ján Karaba.
„Najviac zasiahnuté sú menšie inštalačné firmy a živnostníci, ktorých je na Slovensku viac ako 1200 a tvoria chrbtovú kosť lokálneho trhu. Tieto firmy sú priamo závislé od domáceho dopytu, ktorý je bez stabilných dotácií výrazne slabší. Z pohľadu zamestnanosti zatiaľ nejde o masové prepúšťanie. Problém je skôr v nevyužitom potenciáli a brzdení ďalšieho rastu - firmy skôr odkladajú prijímanie nových ľudí alebo rozvoj aktivít,“ priblížil Orovnický.
Dosah na malé a stredné firmy potvrdzuje aj Karaba. „Podľa spätnej väzby od našich členov časť spoločností musela obmedziť svoju činnosť, optimalizovať náklady alebo presmerovať časť aktivít do komerčného segmentu či do zahraničia. Zatiaľ však nevnímame plošné prepúšťanie vo veľkom rozsahu, skôr výraznú neistotu a kolísanie trhu, ktoré komplikujú plánovanie kapacít a zamestnanosti,“ uviedol. Najviac podľa neho pozastavenie programu Zelená domácnosiam pocítil segment domácich fotovoltických systémov.
Práve nestabilita a prerušovanie podporných programov je podľa Orovnického jednou z hlavných bariér rozvoja trhu. „Program funguje vo forme krátkych výziev, ktoré sa rýchlo vyčerpajú a následne nasledujú dlhé obdobia bez podpory. To vedie k výrazným výkyvom v dopyte, namiesto plynulého trhu vzniká ‚štart-stop‘ efekt. Pre firmy to znamená najmä nemožnosť plánovať výrobu, kapacity ani nábor zamestnancov, odklad investícií a neistotu pri udržiavaní pracovných miest,“ skonštatoval.
Väčšiu predvídateľnosť by privítala aj SAPI. „Práve kontinuita programov je kľúčová pre rozvoj sektora aj udržanie pracovných miest v regiónoch Slovenska. Aj preto SAPI dlhodobo upozorňuje, že Slovensko by malo využiť dostupné eurofondy výrazne ambicióznejšie a vytvoriť stabilný viacročný rámec podpory,“ uviedol Karaba.
Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) začiatkom apríla avizovala, že nové podmienky projektov Zelená domácnostiam a Zelená solidarita zverejní v druhom štvrťroku 2026. Samotné príspevky na inštalácie by mali byť dostupné v treťom štvrťroku. K nevyužitým 7,4 milióna eur z predchádzajúcich poukážok by mali po schválení revízie Programu Slovensko pribudnúť ďalšie zdroje. Celkovo tak bude na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach k dispozícii viac ako 28 miliónov eur. SIEA chce hľadať aj ďalšie možnosti financovania.
Pri ďalšom spustení projektu by sa však mali znížiť dotácie na fotovoltiku. SIEA sa chce totiž sústrediť najmä na dekarbonizáciu vykurovania, teda podporu nákupu tepelných čerpadiel a kotlov na biomasu. Tento cieľ je podľa Karabu legitímny. „Na druhej strane by však podľa nás nebolo správne výraznejšie oslabiť podporu fotovoltiky, ktorá zostáva pre domácnosti jedným z najdostupnejších a najatraktívnejších nástrojov na znižovanie účtov za energie a zvyšovanie energetickej sebestačnosti, najmä s ohľadom na to, že dekarbonizácia budov sa uskutočňuje najmä prostredníctvom ich elektrifikácie,“ poznamenal.
Záujem o fotovoltiku dokazuje aj zásobník projektov Zelená domácnostiam, do ktorého sa domácnosti môžu registrovať aj počas pozastavenia vyplácania podpory. Zo 12.498 registrácií má takmer polovica (6157) žiadateľov záujem o inštaláciu fotovoltiky, 5958 o tepelné čerpadlo, 264 o slnečný kolektor a 111 o kotol na biomasu. „Medzi žiadosťami však môžu byť aj neaktuálne, pri ktorých domácnosť už nemá záujem podporu využiť. V systéme zostávajú 18 mesiacov od registrácie,“ upozornila hovorkyňa SIEA Zuzana Valentová.
V sesterskom projekte Zelená solidarita, ktorý pokračuje bez prerušenia a je určený domácnostiam s nízkym príjmom, je záujem o fotovoltiku ešte výraznejší. Zo 739 nových registrácií žiada 612 žiadateľov o fotovoltický panel, 77 o slnečný kolektor a 50 o kotol na biomasu. Iné zariadenia nie je možné v rámci projektu preplatiť. Záujem o projekt Zelená solidarita pritom podľa Valentovej výraznejšie rastie najmä v nadväznosti na ukončovanie inštalácií v projekte Zelená domácnostiam.
„Aktuálne preplácame poukážky v dvojnásobnom objeme oproti úvodnému obdobiu. Len v priebehu apríla 2026 zaslalo súhlasy s preverením príjmu 400 domácností. Doteraz zvýhodnenú podporu v celkovej výške takmer šesť miliónov eur využili nízkopríjmové domácnosti na inštaláciu 1300 zariadení,“ priblížila hovorkyňa. Objem inštalácií je však oproti projektu Zelená domácnostiam menší. V rámci neho počas takmer dvoch rokov SIEA podporila viac ako 33.300 inštalácií v objeme vyše 95 miliónov eur.
„Najviac zasiahnuté sú menšie inštalačné firmy a živnostníci, ktorých je na Slovensku viac ako 1200 a tvoria chrbtovú kosť lokálneho trhu. Tieto firmy sú priamo závislé od domáceho dopytu, ktorý je bez stabilných dotácií výrazne slabší. Z pohľadu zamestnanosti zatiaľ nejde o masové prepúšťanie. Problém je skôr v nevyužitom potenciáli a brzdení ďalšieho rastu - firmy skôr odkladajú prijímanie nových ľudí alebo rozvoj aktivít,“ priblížil Orovnický.
Dosah na malé a stredné firmy potvrdzuje aj Karaba. „Podľa spätnej väzby od našich členov časť spoločností musela obmedziť svoju činnosť, optimalizovať náklady alebo presmerovať časť aktivít do komerčného segmentu či do zahraničia. Zatiaľ však nevnímame plošné prepúšťanie vo veľkom rozsahu, skôr výraznú neistotu a kolísanie trhu, ktoré komplikujú plánovanie kapacít a zamestnanosti,“ uviedol. Najviac podľa neho pozastavenie programu Zelená domácnosiam pocítil segment domácich fotovoltických systémov.
Práve nestabilita a prerušovanie podporných programov je podľa Orovnického jednou z hlavných bariér rozvoja trhu. „Program funguje vo forme krátkych výziev, ktoré sa rýchlo vyčerpajú a následne nasledujú dlhé obdobia bez podpory. To vedie k výrazným výkyvom v dopyte, namiesto plynulého trhu vzniká ‚štart-stop‘ efekt. Pre firmy to znamená najmä nemožnosť plánovať výrobu, kapacity ani nábor zamestnancov, odklad investícií a neistotu pri udržiavaní pracovných miest,“ skonštatoval.
Väčšiu predvídateľnosť by privítala aj SAPI. „Práve kontinuita programov je kľúčová pre rozvoj sektora aj udržanie pracovných miest v regiónoch Slovenska. Aj preto SAPI dlhodobo upozorňuje, že Slovensko by malo využiť dostupné eurofondy výrazne ambicióznejšie a vytvoriť stabilný viacročný rámec podpory,“ uviedol Karaba.
Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) začiatkom apríla avizovala, že nové podmienky projektov Zelená domácnostiam a Zelená solidarita zverejní v druhom štvrťroku 2026. Samotné príspevky na inštalácie by mali byť dostupné v treťom štvrťroku. K nevyužitým 7,4 milióna eur z predchádzajúcich poukážok by mali po schválení revízie Programu Slovensko pribudnúť ďalšie zdroje. Celkovo tak bude na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach k dispozícii viac ako 28 miliónov eur. SIEA chce hľadať aj ďalšie možnosti financovania.
Pri ďalšom spustení projektu by sa však mali znížiť dotácie na fotovoltiku. SIEA sa chce totiž sústrediť najmä na dekarbonizáciu vykurovania, teda podporu nákupu tepelných čerpadiel a kotlov na biomasu. Tento cieľ je podľa Karabu legitímny. „Na druhej strane by však podľa nás nebolo správne výraznejšie oslabiť podporu fotovoltiky, ktorá zostáva pre domácnosti jedným z najdostupnejších a najatraktívnejších nástrojov na znižovanie účtov za energie a zvyšovanie energetickej sebestačnosti, najmä s ohľadom na to, že dekarbonizácia budov sa uskutočňuje najmä prostredníctvom ich elektrifikácie,“ poznamenal.
Záujem o fotovoltiku dokazuje aj zásobník projektov Zelená domácnostiam, do ktorého sa domácnosti môžu registrovať aj počas pozastavenia vyplácania podpory. Zo 12.498 registrácií má takmer polovica (6157) žiadateľov záujem o inštaláciu fotovoltiky, 5958 o tepelné čerpadlo, 264 o slnečný kolektor a 111 o kotol na biomasu. „Medzi žiadosťami však môžu byť aj neaktuálne, pri ktorých domácnosť už nemá záujem podporu využiť. V systéme zostávajú 18 mesiacov od registrácie,“ upozornila hovorkyňa SIEA Zuzana Valentová.
V sesterskom projekte Zelená solidarita, ktorý pokračuje bez prerušenia a je určený domácnostiam s nízkym príjmom, je záujem o fotovoltiku ešte výraznejší. Zo 739 nových registrácií žiada 612 žiadateľov o fotovoltický panel, 77 o slnečný kolektor a 50 o kotol na biomasu. Iné zariadenia nie je možné v rámci projektu preplatiť. Záujem o projekt Zelená solidarita pritom podľa Valentovej výraznejšie rastie najmä v nadväznosti na ukončovanie inštalácií v projekte Zelená domácnostiam.
„Aktuálne preplácame poukážky v dvojnásobnom objeme oproti úvodnému obdobiu. Len v priebehu apríla 2026 zaslalo súhlasy s preverením príjmu 400 domácností. Doteraz zvýhodnenú podporu v celkovej výške takmer šesť miliónov eur využili nízkopríjmové domácnosti na inštaláciu 1300 zariadení,“ priblížila hovorkyňa. Objem inštalácií je však oproti projektu Zelená domácnostiam menší. V rámci neho počas takmer dvoch rokov SIEA podporila viac ako 33.300 inštalácií v objeme vyše 95 miliónov eur.




