Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 24. december 2025Meniny má Adam a Eva
< sekcia Ekonomika

ANALÝZA TÝŽDŇA: Úročenie tradičného sporenia nepokrýva infláciu

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk - Jaroslav Taldík

Úspory obyvateľstva v bankách na pokles úrokov síce reagujú, no vždy iba čiastočne, vysvetlil analytik investičnej platformy Portu Marek Malina.

Bratislava 16. augusta (TASR) - V čase všeobecného poklesu úrokov klesá aj úročenie sporiacich a termínovaných účtov, a to ešte výraznejšie ako v prípade úverov. Tento vývoj je významne ovplyvnený poklesom sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB), ale aj ďalšími faktormi. Takto uložené peniaze sa infláciou znehodnocujú a ak ich človek nepotrebuje mať kedykoľvek k dispozícii, je lepšie ich investovať, zhodli sa odborníci oslovení TASR.

„Slovenská ekonomika sa ocitla v zvláštnom paradoxe. Úroky na úveroch klesajú len váhavo, no banky škrtali sporiace sadzby v oveľa rýchlejšom tempe. Pre ľudí, ktorí si chcú odkladať peniaze, je to zlá správa, pretože klasický bankový vklad už dávno neprekoná zdražovanie tovarov a služieb,“ upozornil investičný analytik finančnej skupiny Simplea Richard Kováč.

Pripomenul, že podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) priemerná sadzba na nových vkladoch do jedného roka kulminovala v priebehu roka 2024 na úrovni 3,6 %, odvtedy však nastal rýchly pokles. V auguste tohto roka sa sadzby sporiacich účtov pohybujú len medzi 0,05 až 1,6 % a termínované vklady s dvoj- či trojročnou viazanosťou medzi 1,5 a 2,5 %. Inflácia na Slovensku pritom presahuje 4 %.

„Tento pokles je väčšinou dôsledkom toho, že ECB znižuje sadzby a banky majú dostatok lacných zdrojov financovania, takže nepotrebujú preplácať klientov za ich vklady. Pokles sadzieb pri úveroch je pomalší ako pokles úročenia sporiacich produktov,“ zhodnotil investičný analytik spoločnosti Fingo.sk Matúš Čarný s tým, že zmenu úrokov okrem menovej politiky ovplyvňuje tiež makroekonomické prostredie, inflácia, likvidita bánk aj konkurenčný boj medzi bankami.

Úspory obyvateľstva v bankách na pokles úrokov síce reagujú, no vždy iba čiastočne, vysvetlil analytik investičnej platformy Portu Marek Malina. Okrem iného je rozumné mať k dispozícii finančnú rezervu vo výške troj- až šesťmesačných výdavkov, ktorá by mala byť dostupná okamžite. Zhodnocovať, a tým aj viazať na dlhšie obdobie je podľa neho vhodné až peniaze nad rámec tejto „železnej“ rezervy.

„Preto aj v júni tohto roku predstavovali vklady obyvateľstva držané na bežných účtoch 64,72 % všetkých jeho vkladov, tie s dohodnutou splatnosťou boli na úrovni 25,32 %. Ostatné peniaze boli na iných typoch vkladov,“ vyčíslil Malina. Aj tieto štatistiky podľa neho ukazujú, že ľudia na Slovensku sú pomerne konzervatívni, mnohí na bežných účtoch držia priveľa peňazí a sami sa tak oberajú o výnos.

Najprirodzenejšou alternatívou k sporiacim a termínovaným vkladom pre konzervatívnych sporiteľov sú peňažné a dlhopisové fondy, ktorých cena je však pohybom úrokových sadzieb centrálnej banky taktiež ovplyvňovaná, zhodnotil partner sprostredkovateľskej spoločnosti Umbrella Group Michal Ďuriš.

„Znižovanie úrokových sadzieb hrá v krátkodobom horizonte v prospech výnosu dlhopisových fondov, v dlhodobejšom horizonte v ich neprospech. V závislosti od investičného horizontu môže konzervatívny investor zvážiť aj zastúpenie slovenských realitných fondov vo svojom portfóliu, prípadne nižšie percento portfólia investovať do akciových ETF,“ doplnil.

Viacerí odborníci vyzdvihli práve pasívne spravované fondy obchodované na burze (Exchange Traded Funds, ETF), ktoré typicky kopírujú burzový index alebo inú skupinu podkladových aktív. „Z pohľadu výnosu, flexibility a daňovej efektivity pre konzervatívnych sporiteľov vhodnú alternatívu predstavujú ETF fondy zamerané na peňažný trh. Ide o konzervatívne investičné nástroje s minimálnou volatilitou a aktuálnym výnosom na úrovni približne 2 % ročne,“ priblížil Čarný.

Pri horizonte tri až päť rokov môžu podľa neho opatrní investori uvažovať aj o mierne dynamickejších nástrojoch, ako sú napríklad dlhopisové ETF fondy. Tie majú aktuálne potenciálny výnos v rozmedzí 3 % až 5 % ročne. Vhodnou alternatívou pre týchto investorov na obdobie dlhšie ako päť rokov sú aj realitné fondy, doplnil analytik.

„Pri dlhodobom investičnom horizonte (aspoň 5 rokov) odporúčame indexové ETF fondy, keďže tu sa investícia rozdelí medzi akcie stoviek významných globálnych spoločností. Pri kratšom investičnom horizonte je vhodné zvážiť dlhopisové ETF, ktoré opäť investujú do stoviek rôznych firiem. Vďaka takejto diverzifikácii je aj výrazne nižšie riziko, že investícia prerobí,“ priblížil Malina s tým, že výnos ETF fondov je po roku oslobodený od dane.