Bratislava 27. júna (TASR) - Veterné elektrárne sa podľa odborníkov na Slovensku nakoniec presadia, i keď ich súčasná vláda odmieta. Dôvodom nie sú len záväzky Slovenska voči Európskej únii (EÚ) v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (OZE), ale najmä ekonomiky a energetickej bezpečnosti. Ak v takýchto elektrárňach vidia potenciál investori aj priemyselní odberatelia, môže ísť o vhodný príspevok k znižovaniu cien elektriny či napĺňaniu dekarbonizačných cieľov firiem, uviedol pre TASR analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida.

„Na základe strategického dokumentu - Aktualizácie integrovaného národného energetického a klimatického plánu, schváleného vládou SR 2. apríla 2025 - má podiel OZE dokonca narásť z 19,2 % na 25 % v roku 2030. Tých 25 % je teda národným cieľom, ktorý sa SR zaviazala splniť do roku 2030,“ upozornil Badida. Dodal, že podľa odhadu bude prírastok nových OZE pri výrobe elektriny zameraný na fotovoltické a veterné elektrárne, keďže potenciál vodných elektrární je už vyčerpaný a biometán je vhodnejšie využiť v teplárenstve.

S veternými elektrárňami ráta aj Desaťročný plán rozvoja prenosovej sústavy na roky 2028 až 2037 spoločnosti SEPS. Podľa tohto dokumentu by sa spotreba elektriny na Slovensku mala v pesimistickom scenári zvýšiť do roku 2030 zo súčasných necelých 28 terawatthodín (TWh) na 32,5 TWh a do roku 2040 na 43,4 TWh. V maximalistickom scenári, ktorý uvažuje s výraznou elektrifikáciou Slovenska, je to potom 37,9 TWh v roku 2030 a 57,1 TWh v roku 2040.

Vývoj inštalovaného výkonu samotných veterných elektrární by sa potom mal podľa SEPS zvýšiť zo súčasných 3,1 megawattu (MW) na 200 až 750 MW v roku 2030 a 1000 až 4900 MW v roku 2040.

I keď sa Slovensko zaviazalo v pláne obnovy pripraviť akceleračné zóny pre veterné parky a ich schvaľovanie je pred dokončením, premiér Robert Fico (Smer-SD) opakovane zdôraznil, že veterné elektrárne nepotrebujeme a splníme si v tejto súvislosti iba formálne povinnosti voči EÚ.

Zdržanlivý je pri rozširovaní kapacít OZE aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Ten argumentuje bezpečnosťou a stabilitou sústavy a nákladmi, ktoré si pripájanie nových nestabilných zdrojov energie vyžaduje. Kolísanie výkonu veterných a fotovoltických elektrární podľa aktuálneho počasia si totiž vyžaduje zvýšenie výkonu záložných zdrojov, ktoré sa naštartujú, keď nefúka vietor a nesvieti slnko.

Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík odmieta aj argument o lacnej energii zo slnka či z vetra. „Hĺbková analýza ÚRSO jasne ukazuje, že po započítaní všetkých reálnych nákladov je jadro pre Slovensko aj strednú Európu lacnejšie a spoľahlivejšie než OZE, ktoré sú v našich poveternostných podmienkach drahšie a môžu destabilizovať sústavu,“ upozornil.

Z analýzy ÚRSO vyplýva, že reálna cena elektriny z OZE v krajinách strednej Európy aj v Rakúsku či Francúzsku dosahuje 85 až 110 eur/MWh. Jadrová energia má podľa šéfa ÚRSO typické náklady v priemere 50 eur/MWh. To v minulosti potvrdili viacerí zainteresovaní, no s dodatkom, že ide o už fungujúce jadrové zdroje a cena elektriny z nových zdrojov bude pre rastúce náklady na ich výstavbu vyššia.

Riaditeľ Slovenskej asociácie udržateľnej elektriny (SAPI) Ján Karaba je presvedčený, že veterné elektrárne sa na Slovensku nakoniec budú stavať. „Aj napriek súčasnej politickej rétorike evidujeme pokračujúci záujem investorov a samospráv. Mnohé projekty sú už v pokročilých fázach povoľovacích procesov. Ak sa podarí stabilizovať legislatívne prostredie a odstrániť administratívne bariéry, je pravdepodobné, že prvé nové veterné parky budú na Slovensku postavené ešte pred koncom desaťročia,“ myslí si Karaba.

Podľa Badidu by bolo dobré dať veterným elektrárňam na Slovensku šancu, aby sme mali národnú skúsenosť s takýmto druhom projektu a debata by tak nebola len akademická.

Veterné elektrárne sú v centre pozornosti aj v iných krajinách. Napríklad maďarský minister hospodárstva a energetiky István Kapitány tento týždeň avizoval zvýšenie kapacity veternej energie do roku 2030 na viac ako desaťnásobok súčasnej úrovne, ktorá je 330 MW. Vláda podľa neho 31. augusta otvorí verejnú súťaž na najmenej 700 megawattov novej kapacity veterných elektrární, čo predstavuje investíciu v hodnote takmer jednej miliardy eur. Verejné konzultácie k tejto súťaži sa majú začať v polovici júla. Do roku 2030 budú verejné súťaže zahŕňať štyri gigawatty novej kapacity veterných elektrární, čo zhruba zodpovedá štyrom blokom jadrovej elektrárne Paks.