< sekcia Ekonomika

ANALÝZA TÝŽDŇA: Vplyvy koronakrízy sa líšia naprieč generáciami

Muž s ochranným rúškom na tvári stojí pred starou budovou Európskej centrálnej banky (ECB) v nemeckom Frankfurte nad Mohanom 5. mája 2020. Foto: TASR/AP

Pracujúci a podnikatelia sú vystavení zníženiu príjmov v tomto a budúcom roku, ako aj hrozbe straty zamestnania či podnikania.

Bratislava 5. decembra (TASR) - Vplyvy koronakrízy sa výrazne líšia naprieč generáciami. Z časového hľadiska sú najrýchlejšie viditeľné zdravotné následky a strata príjmov, strednodobo budú viditeľné straty zamestnania pracujúcich a v horizonte desaťročí sa budú stále prejavovať následky na vzdelaní a produktivite súčasných žiakov. Upozorňujú na to analytici úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska (NBS).

“Deti a študenti trpia zníženou dostupnosťou a kvalitou vzdelávania, čo bude mať negatívny dosah na ich celoživotné príjmy. V priemere túto stratu odhadujeme na 10 mesiacov príjmu, rozložené na viacero desaťročí,” vyčíslili analytici centrálnej banky.

Vychádzajú pritom z viacerých odhadov vplyvu aktuálnych obmedzení a výpadkov vo vzdelávaní, ktoré sa pohybujú medzi 1 a 3 % celoživotných príjmov. Pri očakávanej 42-ročnej kariére je to ekvivalent 5 až 15 mesiacov príjmu.

Pracujúci a podnikatelia sú vystavení zníženiu príjmov v tomto a budúcom roku, ako aj hrozbe straty zamestnania či podnikania. “V priemere straty príjmu dosahujú 1 až 2 mesiace príjmu, ale pri vysokých nerovnostiach,” upozorňujú analytici s tým, že časť z týchto strát je možné zmierniť alebo kompenzovať vládnymi politikami.
Ilustračná snímka
Foto: TASR/Jakub Kotian

Pripomínajú, že súčasná ekonomická kríza je najhlbšia v histórii Slovenska, aj keď bude pravdepodobne trvať iba do budúceho roka. Zvýšenie nezamestnanosti je nižšie než v iných krízach, ale aj tak ide o 2 percentuálne body a návrat na predkrízové úrovne môže trvať až tri roky. Niektoré sektory ekonomiky prejdú aj v dôsledku krízy trvalými zmenami a ani po skončení pandémie sa nevrátia na predkrízovú úroveň.

Podľa prieskumu NBS medzi zadlženými domácnosťami klesli príjmy slovenských domácností v priemere o približne 10 % v porovnaní s predkrízovou situáciou. Dosahy krízy sú však rozložené veľmi nerovnomerne. Asi 0,5 % domácností prišlo o skoro celý príjem, 5 % stratilo až polovicu príjmov, kým polovica domácností necíti pokles a jednému percentu sa príjmy dokonca zvýšili.

Analytici konštatujú, že príjmy a majetok seniorov počas koronakrízy nie sú ohrozené a môžu dokonca vzrásť, sú však zároveň najväčšími obeťami samotnej pandémie. “Stredná dĺžka života seniorov by mohla tento rok klesnúť o 0,15 mesiaca. Tieto účinky sú však extrémne nerovnomerné, niektorí seniori stratia viac ako desaťročie života a drvivá väčšina vďaka protiepidemickým opatreniam nebude zasiahnutá,” dodávajú ekonómovia NBS.