< sekcia Ekonomika

ANALÝZA: Vytvorenie spoločného fondu EÚ by doplnilo pomoc v čase krízy

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Najväčšiu časť prostriedkov by mali dostať krajiny najzasiahnutejšie krízou nového koronavírusu, pričom by sa mal zohľadniť nielen zdravotný dosah, ale aj ekonomický.

Bratislava 23. mája (TASR) - Francúzsko a Nemecko sa dohodli na vytvorení spoločného európskeho fondu obnovy v objeme 500 miliárd eur, čo predstavuje 3,6 % hrubého domáceho produktu Európskej únie (EÚ). Zdroje by mali pomôcť krajinám zotaviť sa z hospodárskych škôd spôsobených koronakrízou. Podľa analytikov je otázne, ako sa k tomuto návrhu postavia ostatné členské štáty. Vytvorenie fondu by však podľa nich bolo pre ekonomiky prospešné.

Iniciatívu oboch krajín už stihli oceniť Európska komisia, Európska centrálna banka aj Španielsko. "Návrh si však ešte budú musieť osvojiť šetrne rozmýšľajúce krajiny EÚ. Ak by bol návrh schválený všetkými krajinami, nový fond by bol vítaným doplnkom už existujúceho balíka pomoci," konštatuje hlavný makroanalytik Saxo Bank Christopher Dembik.

Najväčšiu časť prostriedkov by mali dostať krajiny najzasiahnutejšie krízou nového koronavírusu, pričom by sa mal zohľadniť nielen zdravotný dosah, ale aj ekonomický. "Nový fond obnovy by bol súčasťou rozpočtového rámca EÚ na ďalšie obdobie rokov 2021 až 2027 a pomoc by bola vo forme grantov. Európska komisia by si prostriedky požičala na finančných trhoch. Zodpovednosť za tento dlh by sa pridala do rozpočtu EÚ, do ktorého prispievajú členské krajiny v závislosti od veľkosti a prosperity ich ekonomík," vysvetľuje analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.

Analytici sa zhodujú v tom, že ak by sa návrh Nemecka a Francúzska ujal medzi krajinami Únie, išlo by o prelomový krok. "Ak by tento návrh prešiel, predstavoval by významný posun smerom k deleniu sa o bremeno a fiškálne transfery. Ide o niečo, čo Nemecko donedávna razantne odmietalo," hodnotí Muchová.

Granty z fondu však nemajú štáty dostávať "zadarmo". "Podľa návrhu majú byť založené na jasnom záväzku členských štátov dodržiavať zdravé hospodárske politiky a ambiciózny program reforiem. Prostriedky by sa mali použiť hlavne na investície zamerané na ekologickejšie a digitálne hospodárstvo, ako aj na podporu výskumu a inovácií," priblížila Muchová. Upozornila zároveň na to, že spoločný francúzsko-nemecký návrh prišiel len pár dní predtým, ako má Európska komisia predstaviť svoj návrh fondu obnovy (27. mája).

Kým sa však stane nový fond realitou, bude potrebné vynaložiť dostatok úsilia na rokovania. "Hlavnou otázkou zostáva to, či budú Francúzsko a Nemecko schopné presvedčiť ostatné členské štáty, najmä 'šetrnú štvorku', do ktorej patrí Rakúsko, Holandsko, Švédsko a Dánsko. Potreba dosiahnuť jednohlasnú podporu znamená nevyhnutnosť tvrdých vyjednávaní. Nie je vylúčené, že tvrdohlaví predstavitelia niektorých krajín proces úplne zablokujú," upozornil Dembik.

V procese celého kreovania fondu vidí Dembik dve hlavné riziká. "Prvým je to, že podstata projektu sa zmení tak, že podpora nebude smerovať len tým najpostihnutejším krajinám. Druhým je kompromis s niektorými krajinami strednej Európy. Hrozí napríklad to, že Maďarsko a Poľsko budú podmieňovať podporu návrhu rešpektovaním ich svojského výkladu demokracie," myslí si Dembik.

Nie je to pritom prvýkrát, keď by mala EÚ vydať spoločné dlhopisy. "V minulosti sa tak stalo pri finančnej pomoci a podpore platobnej schopnosti krajín. Objem zdrojov však bol oveľa menší, ako sa navrhuje teraz. Okrem toho je ďalším rozdielom aj intenzívny politický tlak, ktorý by mohol otvoriť dvere pre ďalšiu fiškálnu integráciu a trvalejšiu solidaritu medzi severom a juhom Európy. Je to však beh na dlhú trať," dodal Dembik.