Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Poslanci EP 22. októbra podporili takmer 100 miliónov dodatočných bezplatných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisnými povolenkami pre priemysel od roku 2026 do roku 2030.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 31. októbra (TASR) - Zamestnávateľské zväzy vítajú minulotýždňový (22. 10.) návrh Európskeho parlamentu (EP) o dodatočných bezplatných emisných kvótach v rámci systému Európskej únie (EÚ) na obchodovanie s emisnými povolenkami (ETS) pre priemysel od roku 2026 do roku 2030. Uviedli to pre TASR Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, Klub 500 a Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD).
„Návrh na dodatočné bezplatné emisné kvóty vnímame ako krok správnym smerom, ktorý môže zmierniť nákladový tlak na priemysel, podporiť jeho konkurencieschopnosť a znížiť riziko presunu výroby mimo EÚ. Považujeme však za podstatné, aby priemyselná politika reagovala včas, ešte predtým, ako podniky obmedzia výrobu alebo ju presunú mimo EÚ,“ uviedla hovorkyňa AZZZ Miriam Filová.
„Dlhodobo upozorňujeme, že energeticky náročné podniky potrebujú predvídateľné podmienky, konkurencieschopné ceny elektriny a systémové kompenzácie. Európsky priemysel musí mať také podmienky, ktoré mu umožnia obstáť v globálnej konkurencii a zároveň investovať do modernizácie a znižovania emisií,“ zdôraznila.
Aj Klub 500 podľa slov jeho výkonného riaditeľa Tibora Gregora víta návrh na zvýšenie počtu bezplatne prideľovaných emisných kvót pre priemyselné podniky. „Považujeme ho za krok správnym smerom a zároveň za potvrdenie, že súčasné nastavenie európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami predstavuje vážny problém pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu,“ podčiarkol Gregor.
Zdôraznil, že nejde o dodatočnú podporu priemyslu v pravom zmysle slova, ale o čiastočné zmiernenie nákladov, ktoré európskym výrobcom vytvára samotná regulácia EÚ. Európske podniky totiž musia na rozdiel od mnohých svojich globálnych konkurentov znášať významné náklady spojené s emisiami CO2.
„Pozitívne hodnotíme aj skutočnosť, že Rada EÚ presadzuje ešte vyšší objem bezplatných kvót ako EP. Už 16. septembra 2026 Rada EÚ deklarovala zámer navýšiť pôvodný návrh Európskej komisie vo výške približne 88 miliónov kvót o ďalších 33 miliónov, teda na celkových približne 121 miliónov kvót. Považujeme za žiaduce, aby výsledná dohoda zabezpečila čo najvyššiu možnú ochranu priemyselných podnikov pred únikom uhlíka a presunom výroby mimo EÚ,“ vysvetlil.
Samotné zvýšenie počtu bezplatných kvót však podľa Gregora nerieši základný problém. Systém ETS významne ovplyvňuje aj ceny elektrickej energie, pretože náklady na emisné kvóty sa premietajú do veľkoobchodných cien elektriny.
„Zároveň považujeme za potrebné, aby Európska komisia pri pripravovanej revízii systému ETS prehodnotila aj tempo znižovania bezplatnej alokácie emisných kvót a zásadne zmenila celkové nastavenie systému po roku 2030,“ povedal Gregor.
„Vítame, že Európsky parlament podporil zvýšenie počtu bezplatných emisných kvót pre priemysel. Systém obchodovania s emisnými kvótami totiž prispieva k vysokým cenám elektriny v EÚ, čím znevýhodňuje európske podniky oproti konkurencii z Ázie či Ameriky,“ doplnil Andrej Lasz, generálny sekretár APZD.
Dodal, že zvýšenie počtu bezplatných kvót preto môže pomôcť európskym firmám udržať si konkurencieschopnosť a pokračovať vo výrobe v Európe namiesto presúvania svojich prevádzok mimo Únie. Pre Slovensko, ktorého hospodárstvo je výrazne závislé od priemyselnej výroby, je toto opatrenie obzvlášť dôležité. „Zvýšenie počtu bezplatných kvót preto považujeme za opodstatnený krok na podporu konkurencieschopnosti slovenského priemyslu,“ uzavrel Lasz.
Poslanci EP 22. októbra podporili takmer 100 miliónov dodatočných bezplatných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisnými povolenkami pre priemysel od roku 2026 do roku 2030.
„Návrh na dodatočné bezplatné emisné kvóty vnímame ako krok správnym smerom, ktorý môže zmierniť nákladový tlak na priemysel, podporiť jeho konkurencieschopnosť a znížiť riziko presunu výroby mimo EÚ. Považujeme však za podstatné, aby priemyselná politika reagovala včas, ešte predtým, ako podniky obmedzia výrobu alebo ju presunú mimo EÚ,“ uviedla hovorkyňa AZZZ Miriam Filová.
„Dlhodobo upozorňujeme, že energeticky náročné podniky potrebujú predvídateľné podmienky, konkurencieschopné ceny elektriny a systémové kompenzácie. Európsky priemysel musí mať také podmienky, ktoré mu umožnia obstáť v globálnej konkurencii a zároveň investovať do modernizácie a znižovania emisií,“ zdôraznila.
Aj Klub 500 podľa slov jeho výkonného riaditeľa Tibora Gregora víta návrh na zvýšenie počtu bezplatne prideľovaných emisných kvót pre priemyselné podniky. „Považujeme ho za krok správnym smerom a zároveň za potvrdenie, že súčasné nastavenie európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami predstavuje vážny problém pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu,“ podčiarkol Gregor.
Zdôraznil, že nejde o dodatočnú podporu priemyslu v pravom zmysle slova, ale o čiastočné zmiernenie nákladov, ktoré európskym výrobcom vytvára samotná regulácia EÚ. Európske podniky totiž musia na rozdiel od mnohých svojich globálnych konkurentov znášať významné náklady spojené s emisiami CO2.
„Pozitívne hodnotíme aj skutočnosť, že Rada EÚ presadzuje ešte vyšší objem bezplatných kvót ako EP. Už 16. septembra 2026 Rada EÚ deklarovala zámer navýšiť pôvodný návrh Európskej komisie vo výške približne 88 miliónov kvót o ďalších 33 miliónov, teda na celkových približne 121 miliónov kvót. Považujeme za žiaduce, aby výsledná dohoda zabezpečila čo najvyššiu možnú ochranu priemyselných podnikov pred únikom uhlíka a presunom výroby mimo EÚ,“ vysvetlil.
Samotné zvýšenie počtu bezplatných kvót však podľa Gregora nerieši základný problém. Systém ETS významne ovplyvňuje aj ceny elektrickej energie, pretože náklady na emisné kvóty sa premietajú do veľkoobchodných cien elektriny.
„Zároveň považujeme za potrebné, aby Európska komisia pri pripravovanej revízii systému ETS prehodnotila aj tempo znižovania bezplatnej alokácie emisných kvót a zásadne zmenila celkové nastavenie systému po roku 2030,“ povedal Gregor.
„Vítame, že Európsky parlament podporil zvýšenie počtu bezplatných emisných kvót pre priemysel. Systém obchodovania s emisnými kvótami totiž prispieva k vysokým cenám elektriny v EÚ, čím znevýhodňuje európske podniky oproti konkurencii z Ázie či Ameriky,“ doplnil Andrej Lasz, generálny sekretár APZD.
Dodal, že zvýšenie počtu bezplatných kvót preto môže pomôcť európskym firmám udržať si konkurencieschopnosť a pokračovať vo výrobe v Európe namiesto presúvania svojich prevádzok mimo Únie. Pre Slovensko, ktorého hospodárstvo je výrazne závislé od priemyselnej výroby, je toto opatrenie obzvlášť dôležité. „Zvýšenie počtu bezplatných kvót preto považujeme za opodstatnený krok na podporu konkurencieschopnosti slovenského priemyslu,“ uzavrel Lasz.
Poslanci EP 22. októbra podporili takmer 100 miliónov dodatočných bezplatných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisnými povolenkami pre priemysel od roku 2026 do roku 2030.
