Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 23. máj 2024Meniny má Želmíra
< sekcia Ekonomika

ANALÝZA:Pomoc domácnostiam je možné financovať z úspor verejnej správy

Ilustračné foto Foto: TASR/AP

Súčasné balíčkové turbulencie priniesli tvrdenie ministra financií o nemožnosti zostaviť rozpočet verejných financií bez vyšších a nových daní, uviedol analytik Radovan Ďurana.

Bratislava 11. júna (TASR) - Slovenská verejná správa má k dispozícii podobný objem zdrojov ako iné, porovnateľné krajiny, no problémom je neustále vytváranie nových výdavkových politík, ktoré sú plošné, a preto veľmi nákladné. Adresná pomoc odkázaným domácnostiam sa dá financovať z rezerv, ktoré sú na výdavkovej strane rozpočtu verejnej správy, upozornil analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana.

"Súčasné balíčkové turbulencie priniesli tvrdenie ministra financií o nemožnosti zostaviť rozpočet verejných financií bez vyšších a nových daní. Takéto tvrdenie považujeme za mýtus, ktorý financmajstri oprašujú pomerne často. Zamieňajú si pritom slovíčko nedá sa so slovíčkom nechceme," uviedol Ďurana.

Analytik pripomenul, že podľa prognózy Európskej komisie dosiahnu v roku 2023 príjmy štátu 40,7 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je viac ako v Českej republike (39,8 %) či Poľsku (38,6 %). Len v Maďarsku budú mierne vyššie, a to 41,4 % HDP. Slovensko má zároveň najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie mzdy, ako aj najvyššiu sadzbu firemnej dane v strednej a východnej Európe.

Objem firemných daní dosahuje podľa Ďuranu tri percentá HDP, čo je viac ako priemer EÚ a výrazne viac ako v Poľsku a Maďarsku. Veľké rozdiely sú medzi krajinami v prístupe k zdaňovaniu, čo sa týka nepriamych daní. Tie u nás predstavujú 35 % daňových výnosov, zatiaľ čo v Poľsku je to 40 %, v Česku 32 % a v Maďarsku 50 %. Výrazne nižší podiel daňových výnosov z nepriamych daní je v Nemecku, kde dosahuje 26 %.

Ekonóm na základe týchto údajov tvrdí, že zostaviť rozpočet nie je problém. Problém je podľa neho zastaviť nekontrolovaný rast výdavkov. "Ešte v roku 2019 dosahovali výdavky 40 miliárd eur, v roku 2022 to už je 49 miliárd eur. Aj bez vyšších daní má dnes vláda k dispozícii o deväť miliárd eur viac, než pred pandémiou," vyčíslil Ďurana.

Upozornil, že vláda nevykonala systematický a personálny audit kapitol štátneho rozpočtu, ktorý je predpokladom dlhodobých úspor v jej výdavkoch. Výdavky, vrátane rodinnej politiky, mali byť revidované tak, aby sa zvýšila ich adresnosť a efektívnosť. Taktiež nie je jasné, či tieto výdavky splnili ciele, ktoré od nich politici pri ich zavádzaní očakávali. "Navrhnutý sociálny balíček v tomto prístupe pokračuje. Je finančne nákladný, a tým vytláča potrebné reformy výdavkov v oblasti hmotnej núdze," dodal analytik.

Protiinflačný balíček pomoci rodinám kritizovala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Tá okrem iného upozornila aj na vplyv navrhovanej legislatívy na rozpočet samospráv, ktoré by mali podľa odhadu prísť o približne pol miliardy eur na podielových daniach.

Člen RRZ Juraj Kotian upozornil, že obce môžu zareagovať zvýšením daní alebo krátením výdavkov. Tým sa dynamické vplyvy, prezentované ako ďalší zdroj financovania prorodinného balíčka, proporčne znížia.

Ak malo byť zníženie príjmov aj krokom na zvýšenie tlaku na efektivitu samospráv, tento krok by mal byť podľa Kotiana sprevádzaný riadnym prehodnocovaním činností samospráv. Náhle zníženie zdrojov na financovanie výdavkov bez akéhokoľvek hlbšieho princípu nie je podľa neho možné považovať za reformu, ale skôr za "nerealistické želanie", že samosprávy môžu a vedia rýchlo zreformovať samy seba.