Bratislava 27. októbra (TASR) - Približne každá desiata slovenská firma čelí úverovým obmedzeniam. Najčastejšie ide o malé alebo mladé firmy, zo sektorov najviac v stavebníctve. Niektoré z nich úver nezískajú alebo dostanú nižšiu sumu, ako požadovali. Mnohé však o pôžičku vôbec nepožiadajú, pretože sa obávajú zamietnutia, časť z nich by pritom mala reálnu šancu financovanie získať. Upozornili na to v aktuálnom komentári analytici Národnej banky Slovenska (NBS).

„Úverové obmedzenia zahŕňajú nielen prípady, keď banka žiadosť zamietne alebo poskytne nižšiu sumu, než podnik požadoval, ale aj situácie, keď firmy od podania žiadosti upustia pre obavy z neúspechu. Ak o financovanie nepožiadajú podniky, ktoré by úver mohli získať, môžu zostať nevyužité investičné príležitosti s potenciálnym vplyvom na budúci rast ekonomiky,“ zdôraznili.

Údaje z medzinárodného prieskumu SAFE za roky 2021 až 2025 ukazujú, že Slovensko (9,6 %) je na tom z pohľadu úverových obmedzení mierne lepšie ako priemer eurozóny (9,8 %). Najťažšie sa k úveru dostávajú spoločnosti z pobaltských krajín a južnej Európy. Na Slovensku sú podľa ekonómov o niečo rozšírenejšie práve subjektívne obmedzenia, ktoré sa týkajú 5,4 % firiem. Častejším problémom teda nie je zamietnutie žiadosti bankou, ale rozhodnutie podniku o úver vôbec nepožiadať.

Úverové podmienky pre slovenské firmy sa podľa prieskumu počas uplynulých desiatich rokov výraznejšie zhoršili v dvoch obdobiach. Prvé súviselo s európskou dlhovou krízou, druhé nasledovalo po pandémii a sprevádzala ho vysoká inflácia a rast úrokových sadzieb. V tomto období dosiahol celkový podiel podnikov čeliacich úverovým obmedzeniam historické maximum na úrovni približne 13 %.

„Výrazne pribudli najmä odradené firmy, ktoré o úver pre obavy zo zamietnutia vôbec nepožiadali. Ich zastúpenie zostáva zvýšené dlhšie, čo naznačuje, že subjektívne obmedzenia môžu pretrvávať aj po odznení nepriaznivých ekonomických podmienok,“ zhodnotili analytici.

Zároveň poukázali na to, že úverové obmedzenia sa netýkajú všetkých podnikov rovnako. Najčastejšie na ne narážajú malé a mladé firmy. „Medzi podnikmi mladšími ako desať rokov čelí úverovým obmedzeniam až 18,3 % firiem, výrazne viac než medzi staršími podnikmi. Podobný rozdiel vidíme aj pri veľkosti podniku, keď najmenšie firmy čelia úverovým obmedzeniam podstatne častejšie než podniky s viac ako 50 zamestnancami,“ priblížili.

Výrazné rozdiely je vidieť aj medzi odvetviami. Najmenej úverových obmedzení vykazujú priemyselné podniky, najviac stavebné firmy. V obchode a službách je zasa pomerne vysoký podiel firiem, ktoré o úver ani nežiadajú.

Pre ekonomiku sú podľa analytikov dôležité najmä tie prípady, keď firmy o úver nežiadajú, hoci podmienky na jeho získanie spĺňajú. „Podľa nášho konzervatívneho posúdenia by úver jednoznačne získalo viac než 12 % odradených podnikov. Ďalších viac než 40 % tvoria hraničné prípady, teda firmy, ktoré by mohli mať reálnu šancu úver získať, ale bez detailnejších údajov sa to nedá presne určiť,“ vyčíslili. Spoločností, ktoré o úver vôbec nežiadajú, by tak podľa nich mohlo byť menej, čo by pomohlo aj ekonomike.

„Lepšia orientácia v možnostiach financovania a užší kontakt s bankami by podnikom mohli pomôcť pri rozhodovaní, či o úver požiadať. Prípadné opatrenia by sa mali zamerať predovšetkým na odvetvia s najvyšším podielom úverovateľných, ale odradených podnikov,“ konštatovali analytici NBS. Ak by sa podarilo zmierniť obavy niektorých firiem zo zamietnutia žiadosti, ekonomika by podľa nich neprichádzala o projekty, ktoré by podporili jej budúci rast.