MS v hokeji 2026
Všetky správy
Minimálne 279 spoločností uviedlo, že pre vojnu proti Iránu museli pristúpiť k opatreniam na zmiernenie škôd, medzi nimi k obmedzeniu produkcie a zvýšeniu cien.
Autor TASR
Londýn 18. mája (TASR) - Vojna Izraela a USA proti Iránu stála firmy po celom svete do dnešných dní minimálne 25 miliárd USD (21,50 miliardy eur). Navyše, škody naďalej rastú. Poukázala na to agentúra Reuters v najnovšej analýze, v ktorej vychádza zo správ spoločností kótovaných na burzách v USA, Európe a Ázii.
Informácie poskytnuté podnikmi sú alarmujúce. Firmy doplácajú na rastúce ceny energií a na problémy v medzinárodnom obchode a dodávateľských reťazcoch potom, čo Irán zablokoval kritickú námornú trasu Hormuzský prieliv.
Minimálne 279 spoločností uviedlo, že pre vojnu proti Iránu museli pristúpiť k opatreniam na zmiernenie škôd, medzi nimi k obmedzeniu produkcie a zvýšeniu cien. Ďalšie firmy pozastavili vyplácanie dividend alebo programy spätného odkúpenia akcií, zvýšili palivové príplatky, dočasne prepustili časť zamestnancov čo požiadali vládu o pomoc.
Podľa šéfa spoločnosti Whirlpool Marca Bitzera sú dôsledky vojny v Iráne pre priemysel podobné škodám zaznamenaným počas svetovej finančnej krízy. Bitzer to povedal potom, ako firma zhoršila tohtoročné vyhliadky a pozastavila vyplácanie dividend.
Výrobca domácich spotrebičov nie je jediný, ktorý dopláca na útok USA a Izraela na Irán. O rastúcich škodách hovoria aj americký producent spotrebného tovaru Procter & Gamble, japonská automobilka Toyota či malajzijský výrobca kondómov Karex.
Blokáda Hormuzského prielivu, ktorým sa prepravuje zhruba pätina celosvetovej produkcie ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG) a ku ktorej pristúpil Irán v rámci odvety za útok USA a Izraela, vyhnala ceny ropy výrazne nad 100 USD za barel (159 litrov). To znamená zvýšenie cien o vyše 50 % v porovnaní so situáciou pred začiatkom konfliktu.
Uzatvorenie Hormuzského prielivu zvýšilo náklady na prepravu tovarov po mori a zredukovalo dodávky surovín. Okrem ropy a plynu sa to najviac dotklo dodávok priemyselných hnojív, hélia, hliníka či polyetylénu.
Približne pätina oslovených firiem, od výrobcov kozmetiky cez producentov pneumatík a čistiacich prostriedkov až po aerolínie a prevádzkovateľov výletných lodí, uviedla, že vojna na Blízkom východe zasiahla do ich financií. Väčšina z nich má sídlo v Británii a ďalších európskych krajinách, kde už pred vojnou na Blízkom východe boli ceny energií vyššie. Takmer tretina podnikov je zasa z Ázie, ktorá je vysoko závislá od dovozu ropy a palív z krajín Blízkeho východu.
Z jednotlivých sektorov vojna s Iránom najviac poškodila letecký sektor. Tam sa škody zatiaľ vyšplhali na takmer 15 miliárd USD po tom, ako ceny leteckého paliva vzrástli zhruba na dvojnásobok.
(1 EUR = 1,1628 USD)
Informácie poskytnuté podnikmi sú alarmujúce. Firmy doplácajú na rastúce ceny energií a na problémy v medzinárodnom obchode a dodávateľských reťazcoch potom, čo Irán zablokoval kritickú námornú trasu Hormuzský prieliv.
Minimálne 279 spoločností uviedlo, že pre vojnu proti Iránu museli pristúpiť k opatreniam na zmiernenie škôd, medzi nimi k obmedzeniu produkcie a zvýšeniu cien. Ďalšie firmy pozastavili vyplácanie dividend alebo programy spätného odkúpenia akcií, zvýšili palivové príplatky, dočasne prepustili časť zamestnancov čo požiadali vládu o pomoc.
Podľa šéfa spoločnosti Whirlpool Marca Bitzera sú dôsledky vojny v Iráne pre priemysel podobné škodám zaznamenaným počas svetovej finančnej krízy. Bitzer to povedal potom, ako firma zhoršila tohtoročné vyhliadky a pozastavila vyplácanie dividend.
Výrobca domácich spotrebičov nie je jediný, ktorý dopláca na útok USA a Izraela na Irán. O rastúcich škodách hovoria aj americký producent spotrebného tovaru Procter & Gamble, japonská automobilka Toyota či malajzijský výrobca kondómov Karex.
Blokáda Hormuzského prielivu, ktorým sa prepravuje zhruba pätina celosvetovej produkcie ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG) a ku ktorej pristúpil Irán v rámci odvety za útok USA a Izraela, vyhnala ceny ropy výrazne nad 100 USD za barel (159 litrov). To znamená zvýšenie cien o vyše 50 % v porovnaní so situáciou pred začiatkom konfliktu.
Uzatvorenie Hormuzského prielivu zvýšilo náklady na prepravu tovarov po mori a zredukovalo dodávky surovín. Okrem ropy a plynu sa to najviac dotklo dodávok priemyselných hnojív, hélia, hliníka či polyetylénu.
Približne pätina oslovených firiem, od výrobcov kozmetiky cez producentov pneumatík a čistiacich prostriedkov až po aerolínie a prevádzkovateľov výletných lodí, uviedla, že vojna na Blízkom východe zasiahla do ich financií. Väčšina z nich má sídlo v Británii a ďalších európskych krajinách, kde už pred vojnou na Blízkom východe boli ceny energií vyššie. Takmer tretina podnikov je zasa z Ázie, ktorá je vysoko závislá od dovozu ropy a palív z krajín Blízkeho východu.
Z jednotlivých sektorov vojna s Iránom najviac poškodila letecký sektor. Tam sa škody zatiaľ vyšplhali na takmer 15 miliárd USD po tom, ako ceny leteckého paliva vzrástli zhruba na dvojnásobok.
(1 EUR = 1,1628 USD)
