Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 21. február 2024Meniny má Eleonóra
< sekcia Ekonomika

Analýza: Vstup do EÚ priniesol SR vyšší rast aj nižšiu nezamestnanosť

Na archívnej snímke európska vlajka vľavo veje v Európskom parlamente v Štrasburgu vo východnom Francúzsku. Foto: TASR/AP

Miera nezamestnanosti bola v SR ešte na konci predvstupového roku 2003 na úrovni 18,4 %, čiže takmer každý piaty ekonomicky aktívny obyvateľ bol bez práce.

Bratislava 1. mája (TASR) - Slovensko je už 19 rokov členom Európskej únie (EÚ). V súčasnosti ide o spoločenstvo 27 krajín s takmer 447 miliónmi obyvateľov, pričom patrí medzi tri najväčšie ekonomiky sveta s podielom na globálnom hrubom domácom produkte (HDP) približne 18 %. Pre SR ako malú otvorenú ekonomiku závislú na medzinárodnom obchode je veľmi dôležité byť členom takéhoto zoskupenia, prinieslo a prináša to pre krajinu celý rad výhod, zhodnotil v aktuálnej analýze hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.

"Ekonomický rast Slovenska vďaka harmonizácii legislatívy, ekonomickým reformám, otváraniu trhov a prílevu investícií postupne silnel a v nasledujúcich troch rokoch po vstupe neuveriteľne akceleroval. V priebehu roka 2007 dosiahol dvojciferné hodnoty," pripomenul analytik. Zároveň zdôraznil, že tento rast generoval nové pracovné miesta a postupne prišlo k výraznému poklesu nezamestnanosti.

Miera nezamestnanosti bola v SR ešte na konci predvstupového roku 2003 na úrovni 18,4 %, čiže takmer každý piaty ekonomicky aktívny obyvateľ bol bez práce. "V priebehu nasledujúceho štyri a pol roka sa nezamestnanosť podarilo skresať na dovtedajšie minimum 8,7 % (október 2008). Klesla teda takmer o 10 percentuálnych bodov," vyčíslil Gábriš. Ani v rokoch po finančnej kríze sa už nezamestnanosť nevrátila na rekordné hodnoty z prelomu tisícročia a v období pred pandémiou koronavírusu dosiahla historické minimum 5,6 %.

Pozitívne sa po vstupe Slovenska do EÚ vyvíjala aj inflácia, pripomenul ekonóm. Kým v predvstupovom roku 2003 dosahovala takmer 10 %, do konca roka 2004 klesla na 5,9 %. "V nasledujúcich niekoľkých rokoch bola takmer trvalo pod úrovňou 5 % a zároveň na klesajúcej trajektórii. Dokonca v rokoch 2014 až 2016 zaznamenala mierne negatívne hodnoty," priblížil Gábriš s tým, že následne až do polovice roka 2021 inflácia neprekročila úroveň 3 %.

Kľúčové úrokové sadzby centrálnej banky na konci predvstupového roku 2003 dosahovali 6 %. Stabilný ekonomický vývoj a postupný pokles inflácie umožnil ich zníženie až na 3 % ku koncu februára 2006, vyčíslil analytik. "To vytvorilo priestor, spolu so zlepšením ratingu, na pokles sadzieb na finančných trhoch, ako aj pre podniky a domácnosti. Sadzby na úvery domácnostiam na nehnuteľnosti klesli od začiatku roka 2004 do konca roka 2005 v priemere o dva percentuálne body na 5,3 %," priblížil Gábriš. Ešte výraznejšie, približne o dva a pol bodu, klesli v priebehu dvoch rokov priemerné sadzby úverov pre podniky.