Bratislava 22. augusta (TASR) - Význam zadržiavania vody v krajine sa ukázal najmä v súvislosti s dlhotrvajúcim suchom v aktuálnom roku. Realizáciu vodozádržných opatrení potvrdili pre TASR štátne Lesy Slovenskej republiky, Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov (ÚRZVNL) Slovenska a za poľnohospodárov Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK).

„Lesy SR sa dlhodobo venujú zadržiavaniu vody v krajine a realizujú opatrenia, ktoré pomáhajú zmierňovať dôsledky sucha, ale aj prívalových zrážok. Len v roku 2025 podnik zrealizoval šesť vodozádržných projektov zameraných na zlepšenie vodného režimu v lesnej krajine. Popri väčších investičných projektoch Lesy SR pravidelne budujú odrážky na lesných cestách a realizujú opatrenia zamerané na prehlbovanie prirodzených terénnych depresií a obnovu mokradí,“ priblížila Laura Tettingerová z internej a externej komunikácie štátneho podniku Lesy SR.

Medzi realizované a pripravované opatrenia patria podľa nej najmä rekonštrukcie a budovanie vodných stavieb, prehrádzok a stabilizačných prvkov na drobných vodných tokoch. „Ich cieľom je spomaliť odtok vody z územia, zachytávať splaveniny a vytvárať podmienky na jej prirodzené zadržiavanie priamo v krajine. Príkladom sú projekty Prehrádzka Korytárska, Stupne Frúdličky či rekonštrukcia tajchu Hrončok,“ spresnila.

Tettingerová zdôraznila, že zadržiavanie vody v lesnej krajine zostáva jednou z priorít Lesov SR aj do budúcnosti. „Podnik preto pripravuje ďalšie projekty a investície, ktoré prispejú k vyššej odolnosti lesných ekosystémov voči klimatickým zmenám, zmierňovaniu dôsledkov sucha a zároveň k posilneniu prirodzenej protipovodňovej ochrany krajiny,“ dodala.

Aj slovenskí poľnohospodári sa podľa slov Jany Holéciovej, hovorkyne SPPK, za ostatné roky prispôsobujú meniacej sa klíme spôsobom svojho hospodárenia, ale aj druhmi plodín a odrodami, ktoré pestujú.

„Naše klasické poľnohospodárske podniky s diverzifikovanou rastlinnou a živočíšnou výrobou bežne pestujú 10 a viac druhov plodín. To je dôležité pre rôzne nároky na vodu, živiny, prekorenenie pôdy, zabránenie množeniu identických chorôb, škodcov, burín, a teda aj na rozloženie/elimináciu rizík spojených s výkyvmi klimatických, poveternostných podmienok, nadbytkom či nedostatkom vody a škodlivých činiteľov,“ poznamenala.

SPPK podľa nej v časoch extrémnych prejavov klimatických zmien odporúča poľnohospodárom pôdoochranné obrábanie pôdy (minimalizačné technológie, protierózne opatrenia s cieľom zabraňovať stratám vody a pôdy vplyvom vody či vetra), výsadbu ochranných pásov, vetrolamov a agrolesníckych systémov, pretože znižujú výpar vody z pôdy a zadržiavajú zrážkovú vodu. Ako jedna z možností na riešenie nedostatku vody v pôde v jarných mesiacoch sa javí čiastočná zmena osevného postupu, pestovanie väčšieho podielu ozimín a menej jarných plodín.

„Väčšina súkromných obhospodarovateľov lesov zoskupených v ÚRZVNL realizuje v rámci svojich finančných možností rôzne mäkké opatrenia spočívajúce v budovaní zasakávacích jám, ktoré sú za odrážkami na lesnej cestnej sieti, či v hradení rôznych eróznych rýh. Všetko je to však spojené s finančnými prostriedkami,“ doplnil Milan Ovseník, predseda únie vlastníkov neštátnych lesov.

„Pôdohospodárska platobná agentúra mala vyhlásenú výzvu na vodozádržné opatrenia presne v takej podobe, aká je potrebná pre neštátnych vlastníkov lesov. Podľa informácií, ktorými disponujeme, bolo podaných niekoľko stoviek projektov do výzvy, v ktorej bolo alokovaných asi 27 miliónov eur. Čakáme na jej vyhodnotenie a veríme, že určitým spôsobom pomôže,“ uzavrel predseda ÚRZVNL.