MS v hokeji 2026
Všetky správy
V analýze porovnávala finančné výsledky 123.198 firiem s domácim vlastníctvom a 9849 firiem v zahraničných rukách.
Autor TASR
Bratislava 31. mája (TASR) - Firmy so zahraničnými vlastníkmi dávajú na mzdy svojich zamestnancov viac, aj keď v pomere k majetku vykazujú nižší zisk, ako firmy so slovenskými majiteľmi. Kým zahraničné firmy minuli na mzdy a odvody 69 centov z každého eura pridanej hodnoty, u domácich firiem to bolo 55 centov. Celkový zisk pred zdanením vztiahnutý na majetok firiem bol pritom u domácich vlastníkov sedem centov a u zahraničných päť. Vyplýva to z analýzy spoločnosti CRIF - Slovak Credit Bureau.
V analýze porovnávala finančné výsledky 123.198 firiem s domácim vlastníctvom a 9849 firiem v zahraničných rukách, ktorých účtovné závierky za rok 2025 boli v registri účtovných závierok do konca marca 2026.
„Zdá sa, že zahraniční vlastníci boli k svojim zamestnancom štedrejší. Svoju úlohu však zohráva aj charakter biznisu a potreba dobre zaplatiť svojich špičkových odborníkov. Príkladom činnosti s vysokou náročnosťou na kvalifikovanú ľudskú prácu sú poradenské firmy. Z nich sa na popredných miestach tohto rebríčka v roku 2025 nachádzala spoločnosť PricewaterhouseCoopers (PwC) Slovensko, ktorej osobné náklady pohltili takmer 98 % pridanej hodnoty a ich podiel v eure tržieb bol viac ako 60 centov,“ vysvetlila analytička spoločnosti CRIF Jana Šnircová.
Výsledky zahraničných firiem v uplynulom roku výrazne ovplyvnila aj spoločnosť ECCO Slovakia, ktorá vykázala osobné náklady na úrovni 2,5-násobku svojej pridanej hodnoty. Nešlo však o bežnú situáciu. ECCO Slovakia v roku 2025 ukončovala pôsobenie na Slovensku, mala teda o tretinu nižšie tržby ako v roku 2024 a zároveň vyplácala odstupné, náhrady nevyčerpaných dovoleniek a ďalšie záväzky voči zamestnancom. V štandardných rokoch na mzdy a odvody išla len zhruba štvrtina jej tržieb.
Firmy so zahraničným kapitálom vo väčšej miere využívali cudzie zdroje. Na každé euro dlhov mali len 76 centov vlastného imania, kým firmy domácich vlastníkov 84 centov. Bankové úvery kryli 12 % majetku zahraničných firiem, kým u tých v domácich rukách to bolo 10 %. „Vyššia miera využívania úročených zdrojov, či už od bánk, alebo od firiem v rámci nadnárodného holdingu, zaťažila ich zisk prostredníctvom nákladových úrokov intenzívnejšie,“ skonštatovala o firmách v zahraničných rukách Šnircová.
Na daniach z príjmov odviedli obe skupiny len niečo málo nad jeden cent z eura svojich tržieb, no miera zdanenia zisku sa líšila výrazne. Zahraničné firmy odovzdali štátu 26 % zo svojho účtovného zisku, domáce len 19 %.
CRIF uvádza, že ide zatiaľ o priebežné výsledky porovnania, keďže do konca júna pribudne v registri ďalších zhruba 100.000 závierok. Z analýzy boli vyňaté najväčšie spoločnosti, ktoré zostavujú účtovné závierky podľa medzinárodných štandardov IFRS. Tieto firmy svojimi rozdielnymi pravidlami účtovného zobrazenia finančnej situácie, ale aj svojím významom pre slovenskú ekonomiku podľa spoločnosti tvoria osobitnú kategóriu.
V analýze porovnávala finančné výsledky 123.198 firiem s domácim vlastníctvom a 9849 firiem v zahraničných rukách, ktorých účtovné závierky za rok 2025 boli v registri účtovných závierok do konca marca 2026.
„Zdá sa, že zahraniční vlastníci boli k svojim zamestnancom štedrejší. Svoju úlohu však zohráva aj charakter biznisu a potreba dobre zaplatiť svojich špičkových odborníkov. Príkladom činnosti s vysokou náročnosťou na kvalifikovanú ľudskú prácu sú poradenské firmy. Z nich sa na popredných miestach tohto rebríčka v roku 2025 nachádzala spoločnosť PricewaterhouseCoopers (PwC) Slovensko, ktorej osobné náklady pohltili takmer 98 % pridanej hodnoty a ich podiel v eure tržieb bol viac ako 60 centov,“ vysvetlila analytička spoločnosti CRIF Jana Šnircová.
Výsledky zahraničných firiem v uplynulom roku výrazne ovplyvnila aj spoločnosť ECCO Slovakia, ktorá vykázala osobné náklady na úrovni 2,5-násobku svojej pridanej hodnoty. Nešlo však o bežnú situáciu. ECCO Slovakia v roku 2025 ukončovala pôsobenie na Slovensku, mala teda o tretinu nižšie tržby ako v roku 2024 a zároveň vyplácala odstupné, náhrady nevyčerpaných dovoleniek a ďalšie záväzky voči zamestnancom. V štandardných rokoch na mzdy a odvody išla len zhruba štvrtina jej tržieb.
Firmy so zahraničným kapitálom vo väčšej miere využívali cudzie zdroje. Na každé euro dlhov mali len 76 centov vlastného imania, kým firmy domácich vlastníkov 84 centov. Bankové úvery kryli 12 % majetku zahraničných firiem, kým u tých v domácich rukách to bolo 10 %. „Vyššia miera využívania úročených zdrojov, či už od bánk, alebo od firiem v rámci nadnárodného holdingu, zaťažila ich zisk prostredníctvom nákladových úrokov intenzívnejšie,“ skonštatovala o firmách v zahraničných rukách Šnircová.
Na daniach z príjmov odviedli obe skupiny len niečo málo nad jeden cent z eura svojich tržieb, no miera zdanenia zisku sa líšila výrazne. Zahraničné firmy odovzdali štátu 26 % zo svojho účtovného zisku, domáce len 19 %.
CRIF uvádza, že ide zatiaľ o priebežné výsledky porovnania, keďže do konca júna pribudne v registri ďalších zhruba 100.000 závierok. Z analýzy boli vyňaté najväčšie spoločnosti, ktoré zostavujú účtovné závierky podľa medzinárodných štandardov IFRS. Tieto firmy svojimi rozdielnymi pravidlami účtovného zobrazenia finančnej situácie, ale aj svojím významom pre slovenskú ekonomiku podľa spoločnosti tvoria osobitnú kategóriu.
