FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Za zásadný problém považuje šéf NKÚ aj chýbajúcu víziu smerovania krajiny, ktorá by sa dostala do reálneho života a bola by akceptovaná všetkými politickými stranami.
Autor TASR
Bratislava 13. mája (TASR) - Členstvo v Európskej únii prinieslo Slovensku čistý príjem takmer 26 miliárd eur, ktoré sme mali použiť na zabezpečenie udržateľného rozvoja. Zdroje sa však často využívajú neefektívne, upozornil na utorkovej diskusii k 21. výročiu vstupu Slovenska do EÚ organizovanej Konfederáciou odborových zväzov predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomír Andrassy.
„Ak si neosvojíme v rámci fungovania štátu, že každý je povinný zúčtovávať použité prostriedky v kontexte princípov dobrého hospodára, tak sa nikde nepohneme a môže natiecť na Slovensko ďalších 25, ďalších 30 miliárd eur a ostaneme presne v tej situácii, v ktorej sme,“ zdôraznil Andrassy. NKÚ podľa neho už dlhodobo upozorňuje na riziko využívania financií z EÚ na „nezmyselné projekty“.
Za zásadný problém považuje šéf NKÚ aj chýbajúcu víziu smerovania krajiny, ktorá by sa dostala do reálneho života a bola by akceptovaná všetkými politickými stranami. Pripomenul, že síce bola prijatá vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030, no nikdy sa nedostala do praxe. „Permanentne ako autorita pre kontrolu konštatujeme, že v našej krajine my nemáme stratégie. Ak máme stratégie, tak je to len popísanie aktuálneho stavu, ale vôbec nepopíšeme, čo s týmto aktuálnym stavom urobiť. Už ani vôbec nehovorím o akčných plánoch, ktoré sú naviazané na rozpočty,“ dodal Andrassy.
Posledné roky priniesli podľa Andrassyho opätovný rast chudoby a sociálnej vylúčenosti v niektorých regiónoch na úroveň rokov 2014, 2015 a v niektorých parametroch dokonca na úroveň roku 2004. „To je presne preto, lebo nemáme víziu o tom, na akých tých kľúčových udržateľných politikách má fungovať naša krajina,“ myslí si šéf NKÚ.
Výrazný vplyv na efektivitu využitia európskych financií má podľa neho nedostatočné čerpanie eurofondov a z toho vyplývajúca časová tieseň. Ako príklad uviedol využitie eurofondov z predchádzajúceho obdobia na energopomoc či na mäkké projekty, ktoré by sme mali financovať z vlastných zdrojov.
„Kým nezmeníme riadenie štátu z hľadiska záväznosti stratégií, z hľadiska vízie, že na čom má stáť ekonomika Slovenska, tak sa nepohneme a môže nám prísť raz toľko peňazí z Bruselu, dvakrát toľko peňazí zo Švajčiarska, desaťkrát viacej peňazí z Nórska, stále to bude len o prejedaní peňazí a nie o tom, že tie zdroje vytvárajú príležitosť pre ekonomický rast tejto krajiny v horizonte desiatich alebo 20 rokov,“ dodal šéf NKÚ.
„Ak si neosvojíme v rámci fungovania štátu, že každý je povinný zúčtovávať použité prostriedky v kontexte princípov dobrého hospodára, tak sa nikde nepohneme a môže natiecť na Slovensko ďalších 25, ďalších 30 miliárd eur a ostaneme presne v tej situácii, v ktorej sme,“ zdôraznil Andrassy. NKÚ podľa neho už dlhodobo upozorňuje na riziko využívania financií z EÚ na „nezmyselné projekty“.
Za zásadný problém považuje šéf NKÚ aj chýbajúcu víziu smerovania krajiny, ktorá by sa dostala do reálneho života a bola by akceptovaná všetkými politickými stranami. Pripomenul, že síce bola prijatá vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030, no nikdy sa nedostala do praxe. „Permanentne ako autorita pre kontrolu konštatujeme, že v našej krajine my nemáme stratégie. Ak máme stratégie, tak je to len popísanie aktuálneho stavu, ale vôbec nepopíšeme, čo s týmto aktuálnym stavom urobiť. Už ani vôbec nehovorím o akčných plánoch, ktoré sú naviazané na rozpočty,“ dodal Andrassy.
Posledné roky priniesli podľa Andrassyho opätovný rast chudoby a sociálnej vylúčenosti v niektorých regiónoch na úroveň rokov 2014, 2015 a v niektorých parametroch dokonca na úroveň roku 2004. „To je presne preto, lebo nemáme víziu o tom, na akých tých kľúčových udržateľných politikách má fungovať naša krajina,“ myslí si šéf NKÚ.
Výrazný vplyv na efektivitu využitia európskych financií má podľa neho nedostatočné čerpanie eurofondov a z toho vyplývajúca časová tieseň. Ako príklad uviedol využitie eurofondov z predchádzajúceho obdobia na energopomoc či na mäkké projekty, ktoré by sme mali financovať z vlastných zdrojov.
„Kým nezmeníme riadenie štátu z hľadiska záväznosti stratégií, z hľadiska vízie, že na čom má stáť ekonomika Slovenska, tak sa nepohneme a môže nám prísť raz toľko peňazí z Bruselu, dvakrát toľko peňazí zo Švajčiarska, desaťkrát viacej peňazí z Nórska, stále to bude len o prejedaní peňazí a nie o tom, že tie zdroje vytvárajú príležitosť pre ekonomický rast tejto krajiny v horizonte desiatich alebo 20 rokov,“ dodal šéf NKÚ.
