Bratislava 14. októbra (TASR) - Návrh rozpočtu dostatočne nereflektuje na zhoršenie ekonomického vývoja. Uviedla to Silvia Šeptáková, hovorkyňa Asociácie priemyselných zväzov (APZ) v stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2020, ktorý v pondelok schválila vláda. APZ podľa nej žiada o stimuly pre podnikateľov a výraznejšiu podporu vedy a výskumu.

O návrhu štátneho rozpočtu na rok 2020 sa podľa nej diskutuje v čase, keď ekonomické ukazovatele a prognózy renomovaných analytikov jasne naznačujú nielen zhoršenie ekonomického vývoja, ale aj 80-percentnú pravdepodobnosť recesie ekonomiky EÚ. Navrhnutý rozpočet podľa priemyselných zväzov na tieto vyhliadky takmer vôbec nereflektuje. Naopak, zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

APZ preto podľa Šeptákovej na pondelkovom rokovaní tripartity požiadala o bezodkladné zapracovanie niekoľkých pripomienok, respektíve opatrení, zameraných na stimul podnikateľského prostredia, podporu vedy a výskumu či vzdelávania.

Asociácia priemyselných zväzov za veľké negatívum považuje, že výdavky na podporu vedy a výskumu nezískali ani v rozpočte na rok 2020 vyššiu váhu. Nebyť dočasného vplyvu prostriedkov z eurofondov, výdavky štátu rastú najmä prostredníctvom povinného zvyšovania odmien zamestnancov vo vedeckých inštitúciách. Modernizáciu našich firiem musíme riešiť komplexne.

Podnikatelia naďalej trvajú aj na oslobodení 13. a 14. platu od daní a odvodov do výšky priemernej mzdy. Priemyselné podniky bezodkladne potrebujú aj zvýšenie podielu výnosov z predaja emisných povoleniek systému schémy EU ETS investovaných do modernizácie a ekologizácie priemyselných podnikov a postupné znižovanie cien elektrickej energie na úroveň porovnateľnú s okolitými krajinami.

Vývoj plnenia rozpočtu na rok 2019 podľa APZ potvrdzuje skutočnosť, že zostavenie vyrovnaného rozpočtu bolo len formálnou odpoveďou na politický tlak verejnosti. Očakávaný schodok vo výške 640 miliónov eur je pokračovaním neplnenia rozpočtových cieľov. Tento priebeh je alarmujúci s ohľadom na skutočnosť, že slovenská ekonomika zažila vrchol výkonnosti a vláda od roku 2016 získala na daňovo-odvodových príjmoch dodatočných 5,3 miliardy eur. 

Tripartita podľa hovorkyne rokovala aj o návrhoch, ktoré majú potenciál aspoň čiastočne zmierniť obrovský nárast mzdových nákladov zamestnávateľov. Nakoľko sa majú príplatky za prácu valorizovať podľa rastu priemernej mzdy až v roku 2021, minister práce na rokovaní tripartity predstavil svoje návrhy na výpočet príplatkov za prácu v roku 2020, keď sa minimálna mzda vyšplhá na rekordných 580 eur.

Minister práce podľa Šeptákovej prišiel s tromi variantmi. Prvým je, že sa príplatky budú v roku 2020 počítať tak ako doteraz, a teda z minimálnej mzdy. Druhým návrhom je, že sa príplatky budú už budúci rok valorizovať podľa rastu priemernej mzdy. Tretím variantom je ponechať aktuálnu výšku príplatkov aj v budúcom roku.

"Možnosť číslo tri je pre nás, samozrejme, najprijateľnejšia. Žiaľ, ak bude ktorýkoľvek návrh súčasťou poslaneckej novely zákona o minimálnej mzde, podľa ktorej majú najnižšie hrubé zárobky od roku 2021 dosahovať 60 % z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov, nepodporíme ho. Takýto scenár zásadne odmietame a vopred na to upozorňujeme," dodal generálny sekretár APZ Andrej Lasz.

Búrlivá debata sprevádzala aj tému vyplácania príplatkov na rekreačné poukazy zamestnancov. APZ dlhodobo presadzuje, aby tieto bolo možné uhrádzať zo sociálneho fondu zamestnávateľa. Na príspevky na pobyty v zahraničí sa tento fond bežne používa.

Vláda schválila návrh rozpočtu, ktorý počíta v tomto roku s deficitom na úrovni 0,68 % hrubého domáceho produktu (HDP) a v budúcom roku by mal byť 0,49 % HDP. Hrubý dlh verejnej správy by mal klesať. V tomto roku by mal dosiahnuť 47,9 % HDP a dostane sa tak pod dolné sankčné pásmo. Návrh rozpočtu predpokladá, že hrubý dlh bude klesať o ďalších 3,1 percentuálneho bodu (p. b.) HDP v budúcom roku a na konci horizontu by mal byť na úrovni 44,8 % HDP.