< sekcia Ekonomika

APZ: Posunuli sme sa ku kurzarbeitu, ktorý bude skutočnou pomocou

Viceprezident Automobilového zväzu SR Alexander Matušek. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Súčasná podoba návrhu zákona predstavuje podľa APZ dôležitý pilier ochrany zamestnancov a ich zamestnávateľov v kritických situáciách, ktoré môžu nastať v budúcnosti.

Bratislava 23. februára (TASR) – Po rokovaní tripartity sme sa výrazne posunuli k zavedeniu kurzarbeitu, ktorý bude skutočnou ochranou konkurencieschopnosti a pracovných miest. Tvrdí to Asociácia priemyselných zväzov (APZ), ktorá sa na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) zúčastnila.

Súčasná podoba návrhu zákona predstavuje podľa APZ dôležitý pilier ochrany zamestnancov a ich zamestnávateľov v kritických situáciách, ktoré môžu nastať v budúcnosti. Tripartita návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce odporučila na svojom pondelkovom (22. 2.) rokovaní s pripomienkami posunúť do ďalšieho legislatívneho procesu.

Jednou z hlavných pripomienok APZ, pri ktorej napokon došlo k zhode, bola platnosť kurzarbeitu v situáciách, ktoré môžu nepredvídateľne a dočasne obmedziť výrobu priamo v konkrétnej fabrike bez možnosti takúto situáciu ovplyvniť. Príkladom zo súčasnosti je podľa asociácie nedávny problém s dodávkou čipov pre automobilový priemysel alebo spomalenie logistiky pre obmedzenia na hraniciach s Nemeckom, ktoré ohrozilo dodávky súčiastok "just in time". Pôvodný návrh, aby sa kurzarbeit vzťahoval len na mimoriadnu situáciu, či výnimočný a núdzový stav vyhlásený vládou na základe informácií Štatistického úradu SR a Výboru pre makroekonomické prognózy, APZ od začiatku rázne odmietala.

"Na rokovaní tripartity sme urobili veľký krok vpred. Tie najzásadnejšie rozpory, ktoré mohli narušiť základnú filozofiu kurzarbeitu, sme vyriešili. Verím, že máme na dosah flexibilný nástroj, ktorý v prípade nepredvídateľných dočasných okolností rýchlo a účinne podrží konkurencieschopnosť Slovenska a pracovné miesta," zhodnotil prezident Zväzu automobilového priemyslu SR a viceprezident APZ Alexander Matušek.

APZ zároveň trvá na svojej výhrade voči aktuálnej definícii v návrhu zákona, ktorá kurzarbeit pomenúva ako podporu na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca. V tejto súvislosti naďalej upozorňuje na riziko stretu s pravidlami zakazujúcimi štátnu pomoc. "Máme však prísľub ministerstva práce, že pred schvaľovaním zákona dá definíciu preskúmať Európskej komisii. V prípade, že Komisia rozhodne, že takáto definícia vylučuje štátnu pomoc, budeme znenie akceptovať. V opačnom prípade požiadame o zmenu na dávku pre zamestnanca poskytovanú úradom práce, kde zamestnávateľ zohráva len úlohu platobného agenta," poznamenal generálny sekretár APZ Andrej Lasz.

Na živnostníkov sa podľa asociácie kurzarbeit vzťahuje len v prípade, ak sami zamestnávajú ľudí. APZ však tvrdí, že má prísľub rezortu práce, že živnostníkom poskytne pomoc v samostatnej schéme pomoci de minimis, ktorá bude podobná Prvej pomoci plus.