Bratislava 13. novembra (TASR) - Úrad podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku odmieta, že by dotácie na vedu a výskum prideľoval problémovým firmám, alebo že by sa ich dotačná schéma podobala tej, ktorá fungovala v minulosti u ministra školstva Petra Plavčana a kvôli ktorej musel odstúpiť z funkcie. V reakcii na viaceré medializované informácie to vo štvrtok na tlačovej konferencii vyhlásila štátna tajomníčka podpredsedu vlády Alena Sabelová. Úrad podľa nej nepochybil pri hodnotení žiadostí o dotácie, ani pri informovaní o výsledkoch.

„Nie je pravda, že sme poskytli dotácie firmám, ktoré by boli buď podnikmi v ťažkostiach alebo majú nejaké nedoplatky,“ zdôraznila Sabelová. V tejto oblasti išli podľa nej nad rámec toho, čo ukladá zákon a každého žiadateľa si dôkladne preverili z hľadiska možných dlhov voči štátu, súdnych sporov, ale aj konateľov či užívateľov konečných výhod.

Poukázala na zoznam firiem, ktoré získali podporu. Bez uvedenia konkrétnych názvov medzi ne patrí napríklad spoločnosť, ktorá pôsobí v oblasti vývoja biotechnológií už štvrťstoročie, či firma, ktorej vlastník investoval z vlastných zdrojov na výskum desiatky až stovky miliónov eur. Za inou firmou v oblasti robotiky stoja významní zahraniční investori, ďalšie renomované firmy ťahajú zamestnanosť slovenskej ekonomiky.

„Ja sa preto pýtam, aký typ subjektov chceme v budúcnosti podporovať, keď ani jeden zo spomenutých príkladov nie je dostatočne vhodný na to, aby získal štátnu podporu? Možno by sme mali naozaj viesť široký celospoločenský dialóg aj naprieč politickým spektrom, ale aj s odbornou verejnosťou, aké kritériá musí firma spĺňať, aby dotáciu získala,“ konštatovala Sabelová.

Odmietla tiež kritiku opozičnej SaS, podľa ktorej podporu od úradu získala aj „garážová firma“ DBC Slovakia, ktorá vznikla len minulý rok, sídlo má údajne na zbernom dvore, nemá zamestnancov ani webovú stránku. Dosiahla zatiaľ minimálne tržby a zisk. Napriek tomu získala dotáciu takmer 1,5 milióna eur na výskum krvnej diagnostiky.

„Nie sú pravdivé tie informácie, ktoré zverejnili. Táto firma má podľa našich informácií celý rad dokonca medzinárodných patentov, ktoré sa týkajú výskumu krvi,“ reagovala štátna tajomníčka.

Nesedí podľa nej ani prirovnávanie ku kauze okolo bývalého ministra Plavčana. „Ja ostro odmietam akékoľvek nálepkovanie alebo stigmu, ktorá dáva rovnítko medzi úradom podpredsedu vlády a Plavčanovými výzvami. Celú noc som strávila tým, že som si čítala všetky mediálne výstupy z čias Plavčana a nech som nad tým rozmýšľala akokoľvek, tak za seba môžem povedať, že tam žiadne podobné praktiky nevidím,“ zhodnotila Sabelová.

V zmysle dotačného zákona úrad podľa nej nemal povinnosť podrobiť projekty odbornému hodnoteniu, napriek to však spravil. „Nie je pravdou, že o dotáciách rozhodovala nejaká trojčlenná komisia. Je jasne napísané v štatúte tej komisie, že odborné hodnotenie je podkladom pre rozhodovanie tejto komisie,“ zdôraznila.

Výber medzi domácimi alebo zahraničnými hodnotiteľmi projektov je podľa nej vždy na diskusiu, každý prístup má výhody aj nevýhody. Poukázala napríklad na štúdiu Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý sa tejto téme pred niekoľkými rokmi venoval a okrem iného konštatoval, že nevýhodou zahraničných hodnotiteľov je horšie poznanie špecifickosti danej krajiny, čo môže obmedzovať schopnosť vyhodnotiť širšie ekonomické a sociálne vplyvy konkrétneho projektu. „Je prirodzené, že ak sme chceli podporiť slovenské firmy, tak sme siahli po slovenských hodnotiteľoch, ktorí najlepšie rozumejú tomu, čo slovenská ekonomika potrebuje,“ vysvetlila Sabelová.

Aj SaS podľa nej pripustila, že domáci hodnotitelia vykázali vysokú profesionálnu úroveň. „My sme neutajili zoznam hodnotiteľov, každý jeden hodnotiteľ mal s úradom podpísanú riadnu zmluvu. Tieto zmluvy sú v centrálnom registri zmlúv a každý sa môže pozrieť na to, kto naše výzvy hodnotil,“ doplnila štátna tajomníčka.