FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
SAPI zdôraznila, že ohlásenie akceleračných zón je v prípade využitia lacnej energie z vetra len jedným z krokov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 23. októbra (TASR) - Predstavenie dvoch akceleračných zón, v ktorých pološtátna Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS) plánuje pripraviť veterné parky, je pre Slovensko dobrou správou. Štát by však mal rovnako pozitívny prístup aplikovať aj na projektové zámery veterných parkov súkromných investorov. Bez rozvoja veternej energetiky sa totiž nepodarí otočiť súčasný trend vysokých cien elektriny pre priemysel na Slovensku, uviedla vo štvrtok Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI).
„Za predchádzajúce dva roky vláda nevyslala veľa pozitívnych signálov smerom k veternej energetike. Vnímame to teda ako potvrdenie, že rozvoj tohto obnoviteľného zdroja energie predsa len považuje za nevyhnutný,“ uviedol člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko. Štát musí podľa neho podobne pozitívne kroky robiť aj vo vzťahu k súkromným projektovým zámerom, ktoré sa boria s čoraz väčšími bariérami v rámci legislatívy a postupu štátnych inštitúcií.
Slovensko bude podľa asociácie aj v prípade výstavby nového jadrového zdroja musieť vybudovať v najbližších 20 rokoch viac ako 8000 megawattov výkonu veterných elektrární. Len tak dokáže pokryť nárast spotreby elektriny súvisiaci napríklad aj s tzv. dekarbonizáciou priemyslu, teda prechodom z využívania fosílnych palív v priemysle na elektrinu. „Veterné elektrárne je možné postaviť rýchlo a reagovať tak na nedostatok elektriny na Slovensku, očakávaný už po roku 2030. Ich kľúčový prínos je však v nízkej cene vyrobenej elektriny, ktorá by významne pomohla priemyslu, a teda prispela aj k zachovaniu tisícok pracovných miest,“ upozornil Lacko.
SAPI zdôraznila, že ohlásenie akceleračných zón je v prípade využitia lacnej energie z vetra len jedným z krokov. Ďalším krokom musí byť podľa asociácie predstavenie zrozumiteľnej, predvídateľnej a vykonateľnej metodiky povoľovania veterných parkov, ktorú mala pripraviť aj JESS, a zároveň jednoznačná podpora štátu a jeho politických predstaviteľov pre výstavbu veterných parkov. Aktuálna vláda totiž, napriek ohláseniu akceleračných zón v réžii štátu, zavádza od 1. novembra v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie nové bariéry iba pre projekty veterných elektrární.
Podpora štátnych projektov vo forme akceleračných zón a zároveň vytváranie bariér pre súkromné projekty je z pohľadu krajiny riskantné riešenie. „Slovensko má mať do roku 2030 inštalovaných minimálne 750 megawattov výkonu vo vetre. Ak by v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie neprešli významnejšie časti akceleračných zón, bez iných projektov nesplníme ani tento cieľ,“ varoval Lacko. Zároveň pokrytie výstavby spomínaných 8000 megawattov výkonu v najbližších 20 rokoch si vyžiada ďalšie finančné prostriedky. Na tieto investície bude zároveň treba desať miliárd eur. „Ak súkromní investori definitívne stratia dôveru v záujem Slovenska o veternú energetiku, budeme mať bez lacnej elektriny z vetra veľký problém udržať tu priemysel a naň naviazané desiatky tisíc pracovných miest,“ dodal Lacko.
„Za predchádzajúce dva roky vláda nevyslala veľa pozitívnych signálov smerom k veternej energetike. Vnímame to teda ako potvrdenie, že rozvoj tohto obnoviteľného zdroja energie predsa len považuje za nevyhnutný,“ uviedol člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko. Štát musí podľa neho podobne pozitívne kroky robiť aj vo vzťahu k súkromným projektovým zámerom, ktoré sa boria s čoraz väčšími bariérami v rámci legislatívy a postupu štátnych inštitúcií.
Slovensko bude podľa asociácie aj v prípade výstavby nového jadrového zdroja musieť vybudovať v najbližších 20 rokoch viac ako 8000 megawattov výkonu veterných elektrární. Len tak dokáže pokryť nárast spotreby elektriny súvisiaci napríklad aj s tzv. dekarbonizáciou priemyslu, teda prechodom z využívania fosílnych palív v priemysle na elektrinu. „Veterné elektrárne je možné postaviť rýchlo a reagovať tak na nedostatok elektriny na Slovensku, očakávaný už po roku 2030. Ich kľúčový prínos je však v nízkej cene vyrobenej elektriny, ktorá by významne pomohla priemyslu, a teda prispela aj k zachovaniu tisícok pracovných miest,“ upozornil Lacko.
SAPI zdôraznila, že ohlásenie akceleračných zón je v prípade využitia lacnej energie z vetra len jedným z krokov. Ďalším krokom musí byť podľa asociácie predstavenie zrozumiteľnej, predvídateľnej a vykonateľnej metodiky povoľovania veterných parkov, ktorú mala pripraviť aj JESS, a zároveň jednoznačná podpora štátu a jeho politických predstaviteľov pre výstavbu veterných parkov. Aktuálna vláda totiž, napriek ohláseniu akceleračných zón v réžii štátu, zavádza od 1. novembra v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie nové bariéry iba pre projekty veterných elektrární.
Podpora štátnych projektov vo forme akceleračných zón a zároveň vytváranie bariér pre súkromné projekty je z pohľadu krajiny riskantné riešenie. „Slovensko má mať do roku 2030 inštalovaných minimálne 750 megawattov výkonu vo vetre. Ak by v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie neprešli významnejšie časti akceleračných zón, bez iných projektov nesplníme ani tento cieľ,“ varoval Lacko. Zároveň pokrytie výstavby spomínaných 8000 megawattov výkonu v najbližších 20 rokoch si vyžiada ďalšie finančné prostriedky. Na tieto investície bude zároveň treba desať miliárd eur. „Ak súkromní investori definitívne stratia dôveru v záujem Slovenska o veternú energetiku, budeme mať bez lacnej elektriny z vetra veľký problém udržať tu priemysel a naň naviazané desiatky tisíc pracovných miest,“ dodal Lacko.
