MS v hokeji 2026
Všetky správy
Slovensko zatiaľ nepatrí medzi európske dátové veľmoci.
Autor TASR
Bratislava 29. mája (TASR) - Ešte pred niekoľkými rokmi boli dátové centrá vnímané najmä ako technické zázemie internetu, cloudových služieb a firemných serverov. Dnes sa však situácia dramaticky mení. Prudký rozvoj umelej inteligencie (AI), masívne modely generatívnej AI a rastúca digitalizácia štátov spôsobujú, že dátové centrá sa stávajú jedným z najväčších nových odberateľov elektrickej energie v Európe. Uviedla to Asociácia kritickej infraštruktúry (AKI) SR.
Moderné AI dátové centrá už nemožno označovať za „serverovne“. V mnohých prípadoch ide o energetické megaspotrebiče, ktorých spotreba sa približuje väčším priemyselným výrobným podnikom alebo dokonca celým mestám.
Slovensko zatiaľ nepatrí medzi európske dátové veľmoci. To však môže byť výhoda aj riziko zároveň. Ak štát nebude pripravený, môže sa dostať do situácie, keď bude energetická infraštruktúra reagovať až na vzniknutý problém podobne ako dnes v niektorých západoeurópskych krajinách.
AKI SR dlhodobo upozorňuje na potrebu systematicky pripravovať Slovensko na nové bezpečnostné a technologické výzvy. Okrem ochrany tradičných sektorov sa čoraz viac otvára priestor aj na diskusiu o digitálnej odolnosti štátu, energetickej stabilite a ochrane strategických dátových systémov.
„Budúce bezpečnostné riziká nebudú prichádzať iba cez fyzické útoky. Môžu vzniknúť aj z preťažených energetických sietí, závislosti od zahraničných cloudových platforiem alebo zlyhania digitálnych systémov, od ktorých je dnes štát existenčne závislý,“ uviedol prezident AKI SR Tibor Straka.
Práve prepájanie expertov z energetiky, bezpečnosti, samosprávy, priemyslu a technologického sektora v rámci AKI SR môže byť jedným z faktorov, ktoré pomôžu Slovensku zvládnuť nástup novej digitálnej éry bez ohrozenia stability kritickej infraštruktúry.
Slovensko má dnes príležitosť pripraviť sa včas, nie až v momente, keď sa problém stane realitou. Diskusia o dátových centrách preto nie je iba technologickou debatou. Je to diskusia o budúcej energetickej stabilite, digitálnej suverenite a odolnosti štátu v podmienkach 21. storočia.
Moderné AI dátové centrá už nemožno označovať za „serverovne“. V mnohých prípadoch ide o energetické megaspotrebiče, ktorých spotreba sa približuje väčším priemyselným výrobným podnikom alebo dokonca celým mestám.
Slovensko zatiaľ nepatrí medzi európske dátové veľmoci. To však môže byť výhoda aj riziko zároveň. Ak štát nebude pripravený, môže sa dostať do situácie, keď bude energetická infraštruktúra reagovať až na vzniknutý problém podobne ako dnes v niektorých západoeurópskych krajinách.
AKI SR dlhodobo upozorňuje na potrebu systematicky pripravovať Slovensko na nové bezpečnostné a technologické výzvy. Okrem ochrany tradičných sektorov sa čoraz viac otvára priestor aj na diskusiu o digitálnej odolnosti štátu, energetickej stabilite a ochrane strategických dátových systémov.
„Budúce bezpečnostné riziká nebudú prichádzať iba cez fyzické útoky. Môžu vzniknúť aj z preťažených energetických sietí, závislosti od zahraničných cloudových platforiem alebo zlyhania digitálnych systémov, od ktorých je dnes štát existenčne závislý,“ uviedol prezident AKI SR Tibor Straka.
Práve prepájanie expertov z energetiky, bezpečnosti, samosprávy, priemyslu a technologického sektora v rámci AKI SR môže byť jedným z faktorov, ktoré pomôžu Slovensku zvládnuť nástup novej digitálnej éry bez ohrozenia stability kritickej infraštruktúry.
Slovensko má dnes príležitosť pripraviť sa včas, nie až v momente, keď sa problém stane realitou. Diskusia o dátových centrách preto nie je iba technologickou debatou. Je to diskusia o budúcej energetickej stabilite, digitálnej suverenite a odolnosti štátu v podmienkach 21. storočia.
