Attack on Prime Minister
News in English
Hlavným cieľom bolo poskytnúť spektrum informácií nielen pre zostavovanie rozpočtu na roky 2021 - 2023, ale tiež na orientáciu v pripravovaných a už prijatých novelizáciách súvisiacich zákonov.
Autor TASR
Trnava 4. novembra (TASR) - Podporovať iniciatívy, ktoré prinesú samosprávam stabilizáciu a plynulosť tokov financií a možnosť efektívne financovať v súčasnosti často podfinancované investície a služby, chce Asociácia komunálnych ekonómov (AKE) SR. Jej odborná konferencia sa uskutočnila v závere uplynulého týždňa, podľa informácií viceprezidentky Hany Dienerovej v zmysle protipandemických opatrení namiesto plánovaného rokovania v Trnave na online platforme.
Hlavným cieľom bolo poskytnúť spektrum zásadných informácií nielen pre zostavovanie rozpočtu na roky 2021 - 2023, ale tiež na orientáciu v pripravovaných a už prijatých novelizáciách súvisiacich zákonov. So zreteľom na poznanie rizík, ktoré v súčasnej situácii vyplývajú z vývoja slovenskej i medzinárodnej ekonomiky.
V prerokovaných dokumentoch AKE sú spracované východiská na prípravu rozpočtov miest a obcí, ktoré uvádzajú exaktné dáta doterajšieho finančného vývoja, ako aj ich predpokladaný vývoj pre roky 2021 – 2023, z pohľadu daní, dotácií, transferov aj zákonných ustanovení pre mimoriadne opatrenia v súvislosti s ochorením COVID-19. A tiež z pohľadu bánk a ich špecifických nástrojov podpory spolufinancovania komunálneho sektora. „Priebežne komunikované rizikové ekonomické vplyvy s dosahmi vládnych opatrení na finančnú situáciu miest a obcí sme zaznamenávali a samosprávy ich riešili už od roku 2019 a zvlášť od začiatku roku 2020. Boli to napríklad daňové bonusy, odpočítateľné položky z daní, daňové oslobodenia, športové či rekreačné poukazy, zmeny v odmeňovaní a v úprave platových taríf či opatrenia v spolufinancovaní sociálnych služieb, vrátane zmien v obedoch zadarmo, či pri správe komunálnych odpadov," informovala Dienerová. Podľa AKE prísľub Ministerstva financií SR riešiť výpadky príjmov z dôvodu daňových bonusov dotáciou zo štátneho rozpočtu v roku 2021 nie je možné považovať za systémové riešenie, ale iba za ďalší prvok krátkodobého opatrenia.
K uvedeným rizikovým vplyvom s dosahom na finančné zdroje samospráv sa v priebehu jarných mesiacov pridali finančné dôsledky ochorenia COVID-19. V oblasti výpadku príjmov, ako aj v oblasti vzniku neplánovaných výdavkov. "A tento stav pretrváva aj v tomto jesennom období, pričom aktuálne sú neplánované výdavky samospráv znásobené nielen druhou vlnou ochorenia COVID-19, ale aj priamym zapojením miest a obcí do zabezpečovania celoplošného testovania na ochorenie. Táto situácia upozorňuje zároveň na skutočnosť, že dodnes nie je doriešené financovanie preneseného výkonu štátnej správy,“ doplnila viceprezidentka asociácie. Zvýšená aktivizácia lokálnych vlád a komunálneho sektora v posledných rokoch a ich volanie po systémových zmenách sa aj v tomto krízovom období ukázala ako oprávnená iniciatíva. AKE ako platforma pre finančný manažment a hľadanie faktorov pre stabilizáciu miestnych ekonomík sa téme reformy financovania venovala podľa Dienerovej na svojich konferenciách už viackrát.
Hlavným cieľom bolo poskytnúť spektrum zásadných informácií nielen pre zostavovanie rozpočtu na roky 2021 - 2023, ale tiež na orientáciu v pripravovaných a už prijatých novelizáciách súvisiacich zákonov. So zreteľom na poznanie rizík, ktoré v súčasnej situácii vyplývajú z vývoja slovenskej i medzinárodnej ekonomiky.
V prerokovaných dokumentoch AKE sú spracované východiská na prípravu rozpočtov miest a obcí, ktoré uvádzajú exaktné dáta doterajšieho finančného vývoja, ako aj ich predpokladaný vývoj pre roky 2021 – 2023, z pohľadu daní, dotácií, transferov aj zákonných ustanovení pre mimoriadne opatrenia v súvislosti s ochorením COVID-19. A tiež z pohľadu bánk a ich špecifických nástrojov podpory spolufinancovania komunálneho sektora. „Priebežne komunikované rizikové ekonomické vplyvy s dosahmi vládnych opatrení na finančnú situáciu miest a obcí sme zaznamenávali a samosprávy ich riešili už od roku 2019 a zvlášť od začiatku roku 2020. Boli to napríklad daňové bonusy, odpočítateľné položky z daní, daňové oslobodenia, športové či rekreačné poukazy, zmeny v odmeňovaní a v úprave platových taríf či opatrenia v spolufinancovaní sociálnych služieb, vrátane zmien v obedoch zadarmo, či pri správe komunálnych odpadov," informovala Dienerová. Podľa AKE prísľub Ministerstva financií SR riešiť výpadky príjmov z dôvodu daňových bonusov dotáciou zo štátneho rozpočtu v roku 2021 nie je možné považovať za systémové riešenie, ale iba za ďalší prvok krátkodobého opatrenia.
K uvedeným rizikovým vplyvom s dosahom na finančné zdroje samospráv sa v priebehu jarných mesiacov pridali finančné dôsledky ochorenia COVID-19. V oblasti výpadku príjmov, ako aj v oblasti vzniku neplánovaných výdavkov. "A tento stav pretrváva aj v tomto jesennom období, pričom aktuálne sú neplánované výdavky samospráv znásobené nielen druhou vlnou ochorenia COVID-19, ale aj priamym zapojením miest a obcí do zabezpečovania celoplošného testovania na ochorenie. Táto situácia upozorňuje zároveň na skutočnosť, že dodnes nie je doriešené financovanie preneseného výkonu štátnej správy,“ doplnila viceprezidentka asociácie. Zvýšená aktivizácia lokálnych vlád a komunálneho sektora v posledných rokoch a ich volanie po systémových zmenách sa aj v tomto krízovom období ukázala ako oprávnená iniciatíva. AKE ako platforma pre finančný manažment a hľadanie faktorov pre stabilizáciu miestnych ekonomík sa téme reformy financovania venovala podľa Dienerovej na svojich konferenciách už viackrát.
