FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Dlžník by si podľa Musila nemal vyberať, akým spôsobom sa oddlží, teda či s nulovou úhradou voči veriteľom, alebo formou splátkového kalendára.
Autor TASR
Bratislava 13. októbra (TASR) - Podmienky na oddlženie konkurzom na Slovensku by sa mali sprísniť. V súčasnosti sa táto možnosť zneužíva aj v prípadoch, kedy nie je potrebná. Zároveň by sa mala viac využívať alternatíva splátkového kalendára. Poukázala na to v pondelok Asociácia slovenských inkasných spoločností (ASINS).
Na Slovensku môže osobný bankrot vyhlásiť každý, kto je platobne neschopný, teda nie je schopný splácať aspoň jeden zo svojich dlhov viac ako 180 dní. Každý dlžník má na výber z dvoch možností bankrotu, a to konkurz alebo splátkový kalendár.
„Oddlženie konkurzom by malo slúžiť predovšetkým zadlženým osobám bez majetku alebo vo veľmi ťažkej životnej situácii. Tento spôsob sa však neraz využíva aj u dlžníkov v produktívnom veku s pravidelným a niekedy aj nadštandardným príjmom,“ upozornila asociácia s tým, že podľa štatistík až 97 % prípadov oddlženia konkurzom skončí s nulovým výťažkom pre veriteľov.
„Keď niekto požiada o osobný bankrot, najprv by mal prebehnúť jeho osobný audit. Malo by sa zistiť, aké má dlhy, aké má príjmy a majetok, aké má výdavky, či je naozaj v ťažkej životnej situácii a čo mu túto ťažkú životnú situáciu spôsobilo. Dôkazové bremeno by malo byť na dlžníkovi,“ myslí si prezident ASINS Martin Musil.
Dlžník by si podľa neho nemal vyberať, akým spôsobom sa oddlží, teda či s nulovou úhradou voči veriteľom, alebo formou splátkového kalendára. Rozhodovať by mal o tom napríklad súd, konkurzný správca alebo Centrum právnej pomoci na základe zistenia ekonomickej situácie dlžníka a toho, či urobil maximum preto, aby sa oddlženiu vyhol.
Pri splátkovom kalendári si dlžník môže, ale nemusí ponechať svoj majetok. Splátky určí dlžníkovi súd a peniaze posiela správcovi konkurznej podstaty, ktorý dané finančné prostriedky rozdeľuje veriteľom. „Oddlženie prostredníctvom splátkového kalendára by tak pre dlžníka malo byť bezpečnejšie, transparentnejšie a menej traumatizujúce, keďže dlžníkovi sa finančná situácia mení postupne a zachováva si tak kontrolu nad svojím majetkom,“ priblížila asociácia.
Podmienkou tohto postupu je, aby mal dlžník pravidelný príjem a zároveň bol schopný uhradiť minimálne 30 % očistených dlhov, a to v závislosti od hodnoty dlžníkovho majetku a príjmov. Oddlženie splátkovým kalendárom je tak zároveň pre dlžníka finančne náročnejší proces, keďže sa nemôže skončiť nulovým výťažkom pre veriteľa.
„V realite sú pravidlá nastavené tak, že splátkový kalendár oproti konkurzu neprináša dlžníkovi žiadnu relevantnú výhodu, skôr naopak. Aj preto je oddlženie prostredníctvom konkurzu výrazne preferované ako rýchlejšia voľba, ktorá častokrát končí nulovým výťažkom dlhu pre veriteľa. V ASINS preto spolu s odborníkmi z bankového a finančného sektora dlhodobo upozorňujeme na potrebu sprísnenia podmienok pre oddlženie konkurzom, a tým pádom aj sfunkčnenia splátkového kalendára ako relevantnej možnosti oddlženia, z ktorej bude benefitovať nielen veriteľ, ale aj samotný dlžník,“ doplnil Musil.
Na Slovensku môže osobný bankrot vyhlásiť každý, kto je platobne neschopný, teda nie je schopný splácať aspoň jeden zo svojich dlhov viac ako 180 dní. Každý dlžník má na výber z dvoch možností bankrotu, a to konkurz alebo splátkový kalendár.
„Oddlženie konkurzom by malo slúžiť predovšetkým zadlženým osobám bez majetku alebo vo veľmi ťažkej životnej situácii. Tento spôsob sa však neraz využíva aj u dlžníkov v produktívnom veku s pravidelným a niekedy aj nadštandardným príjmom,“ upozornila asociácia s tým, že podľa štatistík až 97 % prípadov oddlženia konkurzom skončí s nulovým výťažkom pre veriteľov.
„Keď niekto požiada o osobný bankrot, najprv by mal prebehnúť jeho osobný audit. Malo by sa zistiť, aké má dlhy, aké má príjmy a majetok, aké má výdavky, či je naozaj v ťažkej životnej situácii a čo mu túto ťažkú životnú situáciu spôsobilo. Dôkazové bremeno by malo byť na dlžníkovi,“ myslí si prezident ASINS Martin Musil.
Dlžník by si podľa neho nemal vyberať, akým spôsobom sa oddlží, teda či s nulovou úhradou voči veriteľom, alebo formou splátkového kalendára. Rozhodovať by mal o tom napríklad súd, konkurzný správca alebo Centrum právnej pomoci na základe zistenia ekonomickej situácie dlžníka a toho, či urobil maximum preto, aby sa oddlženiu vyhol.
Pri splátkovom kalendári si dlžník môže, ale nemusí ponechať svoj majetok. Splátky určí dlžníkovi súd a peniaze posiela správcovi konkurznej podstaty, ktorý dané finančné prostriedky rozdeľuje veriteľom. „Oddlženie prostredníctvom splátkového kalendára by tak pre dlžníka malo byť bezpečnejšie, transparentnejšie a menej traumatizujúce, keďže dlžníkovi sa finančná situácia mení postupne a zachováva si tak kontrolu nad svojím majetkom,“ priblížila asociácia.
Podmienkou tohto postupu je, aby mal dlžník pravidelný príjem a zároveň bol schopný uhradiť minimálne 30 % očistených dlhov, a to v závislosti od hodnoty dlžníkovho majetku a príjmov. Oddlženie splátkovým kalendárom je tak zároveň pre dlžníka finančne náročnejší proces, keďže sa nemôže skončiť nulovým výťažkom pre veriteľa.
„V realite sú pravidlá nastavené tak, že splátkový kalendár oproti konkurzu neprináša dlžníkovi žiadnu relevantnú výhodu, skôr naopak. Aj preto je oddlženie prostredníctvom konkurzu výrazne preferované ako rýchlejšia voľba, ktorá častokrát končí nulovým výťažkom dlhu pre veriteľa. V ASINS preto spolu s odborníkmi z bankového a finančného sektora dlhodobo upozorňujeme na potrebu sprísnenia podmienok pre oddlženie konkurzom, a tým pádom aj sfunkčnenia splátkového kalendára ako relevantnej možnosti oddlženia, z ktorej bude benefitovať nielen veriteľ, ale aj samotný dlžník,“ doplnil Musil.
