Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Vzhľadom na to, že 15. september je pracovný deň, pre ktorý však platí príplatok ako cez sviatok, podľa Lasza o úspore sa z pohľadu priemyslu vôbec nedá rozprávať.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 15. septembra (TASR) - Prístup podnikov k 15. septembru, ktorý je sviatok, ale nie je dňom pracovného pokoja, je rôzny rovnako ako v prípade 8. mája. Ako informoval generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz, niektoré podniky nariadili čerpanie dovolenky alebo pracujú a vyplácajú príplatky, iné vyhlásili prekážku na strane zamestnávateľa.
„Takže tých konceptov, ktoré personalisti zvolili, môže byť viacero, čo je z nášho pohľadu nevyhovujúci stav, pretože si myslíme, že legislatíva by mala byť jasná a jasne interpretovateľná a nemala by spôsobovať možnosti rôzneho výkladu,“ povedal Lasz.
Už májový sviatok podľa neho ukázal, že pohľad na to, ako sa má v danej firme tento sviatok/nesviatok riešiť, je rôzny. „A kým personalisti si v najlepšej možnej viere vyberajú, či už prekážku na strane zamestnávateľa, nariadenú dovolenku, poprípade prácu s príplatkom, tak odborová organizácia alebo zástupcovia zamestnancov môžu mať na danú vec iný pohľad, inú interpretáciu, čo môže do budúcnosti spôsobiť pracovnoprávne žaloby, ktorým sme sa mohli vyhnúť,“ upozornil zástupca APZD.
Vzhľadom na to, že 15. september je pracovný deň, pre ktorý však platí príplatok ako cez sviatok, podľa Lasza o úspore sa z pohľadu priemyslu vôbec nedá rozprávať. Uviedol príklad podniku, ktorý pracuje v trojzmennej prevádzke a má 1500 zamestnancov. „Dodatočné náklady na mzdy za tento jeden deň predstavujú v danom podniku približne pol milióna eur, keď zarátame celkovú cenu práce aj nejaké dodatočné súvisiace náklady. No a teraz tento priemyselný podnik má takýto sviatok-nesviatok už druhýkrát v tomto roku, to znamená, že v položke mzdové náklady je v zásade o milión eur v strate oproti tomu, čo plánoval na začiatku roku,“ vysvetlil Lasz.
Ten milión eur podľa neho podniku nikto nepreplatí. Nepreplatia mu to materská spoločnosť ani zákazníci. Nikto v cenách tovarov nevie zohľadniť to, že sa jeho náklady na mzdy zamestnancov zvýšili o milión eur v priebehu roka, pričom na začiatku s tým priemyselný podnik nepočítal. „Máme aj taký príklad na Slovensku, kde sa pre takýto zvýšený dodatočný náklad naša slovenská firma dostala na zoznam rizikových krajín z pohľadu koncernu, dostala k sebe výkričník. A v zásade jej bolo povedané, že nový produkt bude sem na Slovensko umiestnený iba v prípade, že už sa nebude dať vyrábať naozaj nikde inde v Európe,“ dodal generálny sekretár APZD.
„Takže tých konceptov, ktoré personalisti zvolili, môže byť viacero, čo je z nášho pohľadu nevyhovujúci stav, pretože si myslíme, že legislatíva by mala byť jasná a jasne interpretovateľná a nemala by spôsobovať možnosti rôzneho výkladu,“ povedal Lasz.
Už májový sviatok podľa neho ukázal, že pohľad na to, ako sa má v danej firme tento sviatok/nesviatok riešiť, je rôzny. „A kým personalisti si v najlepšej možnej viere vyberajú, či už prekážku na strane zamestnávateľa, nariadenú dovolenku, poprípade prácu s príplatkom, tak odborová organizácia alebo zástupcovia zamestnancov môžu mať na danú vec iný pohľad, inú interpretáciu, čo môže do budúcnosti spôsobiť pracovnoprávne žaloby, ktorým sme sa mohli vyhnúť,“ upozornil zástupca APZD.
Vzhľadom na to, že 15. september je pracovný deň, pre ktorý však platí príplatok ako cez sviatok, podľa Lasza o úspore sa z pohľadu priemyslu vôbec nedá rozprávať. Uviedol príklad podniku, ktorý pracuje v trojzmennej prevádzke a má 1500 zamestnancov. „Dodatočné náklady na mzdy za tento jeden deň predstavujú v danom podniku približne pol milióna eur, keď zarátame celkovú cenu práce aj nejaké dodatočné súvisiace náklady. No a teraz tento priemyselný podnik má takýto sviatok-nesviatok už druhýkrát v tomto roku, to znamená, že v položke mzdové náklady je v zásade o milión eur v strate oproti tomu, čo plánoval na začiatku roku,“ vysvetlil Lasz.
Ten milión eur podľa neho podniku nikto nepreplatí. Nepreplatia mu to materská spoločnosť ani zákazníci. Nikto v cenách tovarov nevie zohľadniť to, že sa jeho náklady na mzdy zamestnancov zvýšili o milión eur v priebehu roka, pričom na začiatku s tým priemyselný podnik nepočítal. „Máme aj taký príklad na Slovensku, kde sa pre takýto zvýšený dodatočný náklad naša slovenská firma dostala na zoznam rizikových krajín z pohľadu koncernu, dostala k sebe výkričník. A v zásade jej bolo povedané, že nový produkt bude sem na Slovensko umiestnený iba v prípade, že už sa nebude dať vyrábať naozaj nikde inde v Európe,“ dodal generálny sekretár APZD.
