Bratislava 8. marca (TASR) - Finančné podvody na Slovensku rastú a stávajú sa čoraz sofistikovanejšími. Podvodníci cielia na všetky vekové skupiny, od mladých ľudí investujúcich do kryptomien až po seniorov, ktorých zneužívajú cez falošné telefonáty s rodinou v núdzi. Upozornila na to Asociácia slovenských inkasných spoločností (ASINS).

Falošné investovanie a kryptopodvody cielia podľa asociácie hlavne na mladých. Podvodné investičné platformy či kryptoprojekty sľubujú novým investorom často nereálnu vidinu vysokých výnosov, garanciu zisku, prípadne nulové riziko. Základným znakom je agresívna reklama, ktorá funguje najmä na sociálnych sieťach a využíva na svoju propagáciu slávne osobnosti, ktoré prostredníctvom danej platformy údajne zbohatli.

Ak reklama užívateľa presvedčí, po kliknutí na odkaz nasleduje zvyčajne rýchla reakcia prideleného agenta, ktorý záujemcu usmerní na prvé vklady vo výške 200 až 1000 eur, priblížila ASINS. Užívateľ následne na podvodnej stránke sleduje, ako peniaze „reálne zarábajú“ a je presviedčaný, aby investoval vyššie sumy peňazí. Problém nastáva vtedy, keď si chce daný výnos vybrať. V takom prípade je zrazu potrebné uhradiť skryté poplatky, dane, prípadne zdĺhavo overiť identitu na ďalšie platby. Následne komunikácia končí a peniaze sú stratené.

„Od januára 2026 platí na Slovensku pre poskytovateľov kryptoaktív a poskytovateľov súvisiacich služieb sprísnená regulácia, ktorá sa týka najmä poskytovania licencie od Národnej banky Slovenska (NBS) a povinnej identifikácie klientov. Predpokladáme, že falošní investori prídu s novými a kreatívnejšími postupmi, preto treba byť aj naďalej ostražitý,“ zdôraznil prezident ASINS Martin Musil.

Ďalším častým typom sú podvodné telefonáty, pripomenula asociácia. Podvodníci prostredníctvom nich opakujú overený vzorec, a to vyvolanie paniky, po ktorej nasleduje nátlak, kým je podvedený v šoku. Typický telefonát začína volajúcim, ktorý sa predstaví ako pracovník banky, prípadne policajt. Často sa predstaví menom reálnej osoby a používa oficiálne znejúce tituly a čísla odznakov.

„Oznámi vám, že váš účet bol napadnutý, prebehla na ňom podvodná transakcia, prípadne niekto si na vaše meno zobral úver. Následne začne byť páchateľ nápomocný. Chce vám zdanlivo pomôcť a zabrániť ďalšiemu podvodu,“ priblížila asociácia. V tejto súvislosti podvodník tlačí na obeť a núti ju v krátkom čase previesť peniaze na „bezpečný účet“.

Aj keď sa zdá, že na tento podvod veľa ľudí nenaletí, opak je pravdou, upozornil viceprezident ASINS Pavol Jakubov. Páchatelia totiž bývajú veľmi presvedčiví a okrem používania reálnych mien a titulov vedia používať aj maskovanie telefónnych čísel. „Spoľahlivým znakom zistenia podvodu je nutnosť konania pod nátlakom a v časovom strese. Banky ani polícia takto so skutočným poškodeným nekomunikujú,“ vysvetlil.

Pri cielených útokoch na seniorov zase podvodníci využívajú najmä legendu „rodinný príslušník v núdzi“. Zavolajú pritom staršej osobe a predstierajú, že sú ich príbuzní. Často hrajú na emócie, hovoria rýchlo a tvrdia napríklad to, že spôsobili dopravnú nehodu, potrebujú peniaze na okamžitú operáciu alebo mimosúdne vyrovnanie a nesmú o tom nikomu povedať, aby sa vec nekomplikovala.

Senior je následne inštruovaný, aby vybral väčšiu hotovosť z banky a odovzdal ju kuriérovi alebo známemu, ktorý príde k dverám, prípadne ju vložil na konkrétny účet. „Len v posledných rokoch prišli slovenskí seniori takýmito a podobnými legendami o viac ako sedem miliónov eur, pričom skutočné číslo môže byť vyššie, keďže mnohí poškodení sa za podvod hanbia a nenahlásia ho,“ doplnil Jakubov.