Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 16. máj 2024Meniny má Svetozár
< sekcia Ekonomika

Asociácia slovenských inkasných agentúr: Oddlženie mnohí zneužívajú

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk

Žiadatelia o oddlženie s príjmom nad priemernú mzdu by podľa ASINS mohli žiadať o oddlženie len formou splátkového kalendára - uhradili by v priebehu päť rokov aspoň 30 % svojich dlhov.

Bratislava 5. apríla (TASR) - Vyhlásenie osobného bankrotu alebo oddlženia mnohí žiadatelia zneužívajú. Upozornila na to Asociácia slovenských inkasných agentúr (ASINS), ktorá zároveň žiada upravenie pravidiel oddlženia. Následky zneužívania tohto inštitútu pociťujú podľa ASINS všetci občania, napríklad cez výpadok príjmu štátnych inštitúcií.

Pred šiestimi rokmi vstúpili do platnosti upravené pravidlá pre oddlženie fyzických osôb, ktoré umožnili obyvateľom, aby sa pomerne jednoducho zbavili svojich finančných záväzkov. Zástupcovia Ministerstva spravodlivosti SR a Centra právnej pomoci (CPP) navrhujú, aby došlo k ich úprave, konkrétne o úpravu dolnej hranice materiálnej núdze. Podľa návrhu by sa mala hranica posunúť na 1,8-násobok životného minima (od 1. júla 2023 na sumu 475 eur) zo súčasnej hranice 1,6-násobku.

"Uvedený návrh v mene veriteľov síce podporujeme, zároveň však dodávame, že je potrebné stanoviť aj hornú hranicu príjmu žiadateľov, ktorí môžu využiť oddlženie formou konkurzu. Napríklad výšku dvojnásobku minimálnej mzdy, čo predstavuje 1304 eur," reagoval prezident ASINS Martin Musil.

Žiadatelia o oddlženie s príjmom nad priemernú mzdu by podľa ASINS mohli žiadať o oddlženie len formou splátkového kalendára - uhradili by v priebehu päť rokov aspoň 30 % svojich dlhov. Asociácia zároveň navrhuje upraviť podmienky pre zrušenie oddlženia, keďže aktuálna úprava chráni aj podvodníkov, ktorí sa na úkor ostatných platiacich občanov oddlžujú. "Je to skutočne nespravodlivé, že sa ľudia s vyššími príjmami môžu oddlžiť bez akejkoľvek úhrady," zdôraznil Musil.

Medzi dôsledky zneužívania oddlženia patrí napríklad výpadok príjmu štátnych inštitúcií, neuhradené faktúry za vykonané práce u drobných živnostníkov či nesplatené pôžičky občanov. Od roku 2017, keď bola prijatá úprava oddlženia, dosiahol objem nevymožiteľných pohľadávok štátnych inštitúcii vo Finančnej správe viac než 39 miliónov eur, v Sociálnej poisťovni takmer 42 miliónov eur a vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni viac než 26 miliónov eur.