Akadémia TASR
Všetky správy
Minulý rok bol podľa asociácie rekordný z pohľad získania rozhodnutí o rozsahu hodnotenia vplyvov na životné prostredie, ktorý určuje Ministerstvo životného prostredia SR.
Autor TASR
Bratislava 24. januára (TASR) - Príprava projektov veterných elektrární na Slovensku napreduje. Vo fáze začatého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) je aktuálne 24 projektov s inštalovaným výkonom 942 megawattov (MW). Prvé projekty by pritom mohli byť spustené do prevádzky v roku 2028 za predpokladu, že sa podarí štátu uviesť už prijaté zmeny v povoľovacích procesoch aj do praxe. Uviedla to v piatok Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI).
"Hoci ešte stále sú v legislatíve prítomné mnohé veci, ktoré zbytočne predlžujú celý povoľovací proces, viaceré zmeny napríklad v stavebnom zákone, alebo aj v zákone o EIA z pohľadu investorov obnovili dôveru, že bude vôbec možné dokončiť prípravu projektov," povedal člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko.
Minulý rok bol podľa asociácie rekordný z pohľad získania rozhodnutí o rozsahu hodnotenia vplyvov na životné prostredie, ktorý určuje Ministerstvo životného prostredia SR. V prípade piatich projektov sa už dokonca podarilo predložiť správu o hodnotení a v súčasnosti čakajú finálne stanovisko rezortu životného prostredia, dodal Lacko.
Napriek tomuto pozitívnemu posunu však investori podľa SAPI stále narážajú na bariéry, ktoré povoľovací proces komplikujú a predlžujú. Nielen pre projekty veterných elektrární je kľúčové, aby v praxi začali fungovať zmeny zjednodušujúce proces prípravy výstavby, zdôraznila asociácia. Napríklad nahradenie územného a stavebného konania jedným konaním a stavebnom zámere by mohlo podľa Lacka v prípade projektov veterných elektrární ušetriť mesiace času.
Na základe prieskumu medzi členmi SAPI predpokladá väčšina developerov pripravujúcich projekty veterných elektrární s najskorším termínom spustenia do prevádzky v roku 2028. "Veríme, že sa tak po 24 rokoch od spustenia poslednej veternej elektrárne na Slovensku aj stane. Veterná energia je už dlhé roky bežnou súčasťou energetického mixu prakticky každej krajiny v Európskej únii, ale aj Číny či USA. Verím, že aj na Slovensku sa čoskoro bude tento lokálny zelený zdroj výrazne viac využívať," uzavrel Lacko.
"Hoci ešte stále sú v legislatíve prítomné mnohé veci, ktoré zbytočne predlžujú celý povoľovací proces, viaceré zmeny napríklad v stavebnom zákone, alebo aj v zákone o EIA z pohľadu investorov obnovili dôveru, že bude vôbec možné dokončiť prípravu projektov," povedal člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko.
Minulý rok bol podľa asociácie rekordný z pohľad získania rozhodnutí o rozsahu hodnotenia vplyvov na životné prostredie, ktorý určuje Ministerstvo životného prostredia SR. V prípade piatich projektov sa už dokonca podarilo predložiť správu o hodnotení a v súčasnosti čakajú finálne stanovisko rezortu životného prostredia, dodal Lacko.
Napriek tomuto pozitívnemu posunu však investori podľa SAPI stále narážajú na bariéry, ktoré povoľovací proces komplikujú a predlžujú. Nielen pre projekty veterných elektrární je kľúčové, aby v praxi začali fungovať zmeny zjednodušujúce proces prípravy výstavby, zdôraznila asociácia. Napríklad nahradenie územného a stavebného konania jedným konaním a stavebnom zámere by mohlo podľa Lacka v prípade projektov veterných elektrární ušetriť mesiace času.
Na základe prieskumu medzi členmi SAPI predpokladá väčšina developerov pripravujúcich projekty veterných elektrární s najskorším termínom spustenia do prevádzky v roku 2028. "Veríme, že sa tak po 24 rokoch od spustenia poslednej veternej elektrárne na Slovensku aj stane. Veterná energia je už dlhé roky bežnou súčasťou energetického mixu prakticky každej krajiny v Európskej únii, ale aj Číny či USA. Verím, že aj na Slovensku sa čoskoro bude tento lokálny zelený zdroj výrazne viac využívať," uzavrel Lacko.
