Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Na Slovensku sú škody v porovnaní s inými krajinami nižšie. V rokoch 2000 až 2024 predstavovali priemerne 12 eur na obyvateľa ročne, zatiaľ čo priemer EÚ bol 53 eur.
Autor TASR
Bratislava 13. apríla (TASR) - Extrémne počasie spôsobuje vo svete čoraz vyššie škody, no na Slovensku zostáva väčšina z nich nepoistená. Podľa odhadov dosahuje tzv. poistná medzera až 95 %, čo znamená, že poisťovne pokrývajú len zlomok vzniknutých škôd. Riziko tak nesú najmä domácnosti, firmy a v niektorých prípadoch aj štát. V pondelok o tom informovala Národná banka Slovenska (NBS).
Na Slovensku sú škody v porovnaní s inými krajinami nižšie. V rokoch 2000 až 2024 predstavovali priemerne 12 eur na obyvateľa ročne, zatiaľ čo priemer EÚ bol 53 eur. Napriek tomu patrí Slovensko medzi krajiny s najvyššou poistnou medzerou. V rokoch 2022 až 2025 poistenie pokrylo v priemere len 5 % škôd, kým európsky priemer dosahoval 19 %. Najlepšie z EÚ je na tom Dánsko, kde bolo poistených takmer 70 % škôd.
Na následky extrémneho počasia koncom minulého leta doplatilo aj mesto Gelnica, ktoré zasiahla silná veterná smršť. Podľa odhadov spôsobila škody takmer za milión eur. Približne polovicu škôd napokon uhradil štát, keďže väčšina majetku nebola poistená. Podobné prípady sú na Slovensku zatiaľ skôr výnimočné, globálne však škody spôsobené extrémnym počasím prudko rastú. Podľa údajov zaisťovne Aon sa za posledných 20 rokov viac než zdvojnásobili a dosahujú približne 367 miliárd eur ročne. V Európskej únii sa škody vyšplhali na 40 miliárd eur v roku 2024.
Európske inštitúcie upozorňujú, že klimatická zmena prinesie častejšie a intenzívnejšie extrémy počasia, čo môže poistnú medzeru ešte prehĺbiť. V niektorých krajinách ako Španielsko či Francúzsko už fungujú systémy, kde časť rizika preberá štát alebo špeciálne fondy. Na úrovni EÚ sa diskutuje aj o spoločnom riešení. Na Slovensku je však poistenie proti prírodným rizikám zatiaľ dostupné. Odborníci preto zdôrazňujú potrebu lepšieho pochopenia dôvodov nízkeho záujmu o poistenie.
Klimatológovia zároveň varujú, že extrémne javy, ako prívalové povodne, silné búrky či veterné smršte, sa budú čoraz častejšie objavovať aj v oblastiach, kde sa v minulosti nevyskytovali. Bez poistenia tak môžu škody výrazne zasiahnuť finančnú situáciu domácností.
Na Slovensku sú škody v porovnaní s inými krajinami nižšie. V rokoch 2000 až 2024 predstavovali priemerne 12 eur na obyvateľa ročne, zatiaľ čo priemer EÚ bol 53 eur. Napriek tomu patrí Slovensko medzi krajiny s najvyššou poistnou medzerou. V rokoch 2022 až 2025 poistenie pokrylo v priemere len 5 % škôd, kým európsky priemer dosahoval 19 %. Najlepšie z EÚ je na tom Dánsko, kde bolo poistených takmer 70 % škôd.
Na následky extrémneho počasia koncom minulého leta doplatilo aj mesto Gelnica, ktoré zasiahla silná veterná smršť. Podľa odhadov spôsobila škody takmer za milión eur. Približne polovicu škôd napokon uhradil štát, keďže väčšina majetku nebola poistená. Podobné prípady sú na Slovensku zatiaľ skôr výnimočné, globálne však škody spôsobené extrémnym počasím prudko rastú. Podľa údajov zaisťovne Aon sa za posledných 20 rokov viac než zdvojnásobili a dosahujú približne 367 miliárd eur ročne. V Európskej únii sa škody vyšplhali na 40 miliárd eur v roku 2024.
Európske inštitúcie upozorňujú, že klimatická zmena prinesie častejšie a intenzívnejšie extrémy počasia, čo môže poistnú medzeru ešte prehĺbiť. V niektorých krajinách ako Španielsko či Francúzsko už fungujú systémy, kde časť rizika preberá štát alebo špeciálne fondy. Na úrovni EÚ sa diskutuje aj o spoločnom riešení. Na Slovensku je však poistenie proti prírodným rizikám zatiaľ dostupné. Odborníci preto zdôrazňujú potrebu lepšieho pochopenia dôvodov nízkeho záujmu o poistenie.
Klimatológovia zároveň varujú, že extrémne javy, ako prívalové povodne, silné búrky či veterné smršte, sa budú čoraz častejšie objavovať aj v oblastiach, kde sa v minulosti nevyskytovali. Bez poistenia tak môžu škody výrazne zasiahnuť finančnú situáciu domácností.
