Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Aliancia pre letectvo s nulovými emisiami je platforma založená Európskou komisiou (EK) v júni 2022.
Autor TASR
Brusel 21. apríla (TASR) - Viac ako 200 spoločností a organizácií z európskeho leteckého sektora v pondelok (20. 4.) v Bruseli predstavilo plán na nasadenie približne 20.000 elektrických lietadiel, na vodíkový pohon a hybridných lietadiel v Európe do roku 2050. Prvé komerčné lety sa očakávajú do piatich rokov, informuje spravodajca TASR s odkazom na správy viacerých tlačových agentúr.
Dokument vypracovala Aliancia pre letectvo s nulovými emisiami (AZEA), čo je platforma založená Európskou komisiou (EK) v júni 2022. V uvedenom dokumente sa uvádza, že viac ako polovica lietadiel vstupujúcich na európsky trh v nasledujúcich dvoch desaťročiach bude mať čistý pohon, pričom táto zmena sa začne najskôr pri malých lietadlách.
Lietadlá s viac ako 90 sedadlami, tie, ktoré zaisťujú prevádzku na vnútroeurópskych trasách a majú najväčší vplyv na znečistenie, však budú mať alternatívy k pohonu na fosílne palivá až po roku 2040. A hoci prvé komerčné lety s lietadlami na čisté palivo sa uskutočnia v priebehu najbližších piatich rokov, certifikácia nových typov lietadiel potrvá osem až desať rokov, naznačil dokument AZEA.
Európska komisia vlani v septembri zverejnila zoznam prvých členov AZEA, ktorý vtedy zahŕňal 74 spoločností rôznych veľkostí z celého ekosystému leteckej dopravy vrátane výrobcov (Airbus, Rolls-Royce, Safran), leteckých spoločností (EasyJet, Air France-KLM, TUI), prenajímateľov lietadiel, letísk a dodávateľov energie (Engie a Air Liquide) či podnikateľských združení a organizácií občianskej spoločnosti. Do aliancie vstúpili aj Agentúra pre bezpečnosť letectva EÚ (EASA) a Eurocontrol, európska organizácia riadenia letovej prevádzky.
Eurokomisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius spojil plán AZEA s plánom „energetickej suverenity“ EÚ. „Ak sa budeme spoliehať na elektrinu alebo vodík, nebudeme závislí od darebáckych štátov ako Rusko alebo Irán, nebudeme rukojemníkmi určitých globálnych kríz,“ povedal Kubilius. Upozornil v tejto súvislosti na údaje Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), podľa ktorej ak sa situácia okolo Hormuzského prielivu nevyrieši, Európa bude mať k dispozícii zásoby leteckého paliva na približne šesť týždňov.
Komisár, ktorého portfólio po prvýkrát v rámci Európskej komisie spája civilné letectvo a obranný priemysel, spomenul aj vojenské dôsledky očakávanej transformácie leteckej dopravy.
„Elektrické lietadlá prinesú revolúciu vo vojenskej logistike, pričom vodík a elektrina sa budú vyrábať blízko frontovej línie, čo ponúkne úplnú taktickú nezávislosť,“ opísal situáciu. Pripomenul, že drony používané na Ukrajine už teraz fungujú na batérie a dodal, že elektrické systémy „sú svojou povahou tiché, ťažšie sa odhaľujú a majú menej infračerveného žiarenia“.
Plán predložený AZEA odhaduje, že do roku 2050 bude „zelené“ letectvo vyžadovať približne 1,5 milióna ton obnoviteľného vodíka a elektriny, čo zodpovedá 4 % súčasnej produkcie EÚ ročne. Plán požaduje financie špeciálne určené na tento účel v nasledujúcom viacročnom rozpočte EÚ na obdobie 2028 - 2034.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Dokument vypracovala Aliancia pre letectvo s nulovými emisiami (AZEA), čo je platforma založená Európskou komisiou (EK) v júni 2022. V uvedenom dokumente sa uvádza, že viac ako polovica lietadiel vstupujúcich na európsky trh v nasledujúcich dvoch desaťročiach bude mať čistý pohon, pričom táto zmena sa začne najskôr pri malých lietadlách.
Lietadlá s viac ako 90 sedadlami, tie, ktoré zaisťujú prevádzku na vnútroeurópskych trasách a majú najväčší vplyv na znečistenie, však budú mať alternatívy k pohonu na fosílne palivá až po roku 2040. A hoci prvé komerčné lety s lietadlami na čisté palivo sa uskutočnia v priebehu najbližších piatich rokov, certifikácia nových typov lietadiel potrvá osem až desať rokov, naznačil dokument AZEA.
Európska komisia vlani v septembri zverejnila zoznam prvých členov AZEA, ktorý vtedy zahŕňal 74 spoločností rôznych veľkostí z celého ekosystému leteckej dopravy vrátane výrobcov (Airbus, Rolls-Royce, Safran), leteckých spoločností (EasyJet, Air France-KLM, TUI), prenajímateľov lietadiel, letísk a dodávateľov energie (Engie a Air Liquide) či podnikateľských združení a organizácií občianskej spoločnosti. Do aliancie vstúpili aj Agentúra pre bezpečnosť letectva EÚ (EASA) a Eurocontrol, európska organizácia riadenia letovej prevádzky.
Eurokomisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius spojil plán AZEA s plánom „energetickej suverenity“ EÚ. „Ak sa budeme spoliehať na elektrinu alebo vodík, nebudeme závislí od darebáckych štátov ako Rusko alebo Irán, nebudeme rukojemníkmi určitých globálnych kríz,“ povedal Kubilius. Upozornil v tejto súvislosti na údaje Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), podľa ktorej ak sa situácia okolo Hormuzského prielivu nevyrieši, Európa bude mať k dispozícii zásoby leteckého paliva na približne šesť týždňov.
Komisár, ktorého portfólio po prvýkrát v rámci Európskej komisie spája civilné letectvo a obranný priemysel, spomenul aj vojenské dôsledky očakávanej transformácie leteckej dopravy.
„Elektrické lietadlá prinesú revolúciu vo vojenskej logistike, pričom vodík a elektrina sa budú vyrábať blízko frontovej línie, čo ponúkne úplnú taktickú nezávislosť,“ opísal situáciu. Pripomenul, že drony používané na Ukrajine už teraz fungujú na batérie a dodal, že elektrické systémy „sú svojou povahou tiché, ťažšie sa odhaľujú a majú menej infračerveného žiarenia“.
Plán predložený AZEA odhaduje, že do roku 2050 bude „zelené“ letectvo vyžadovať približne 1,5 milióna ton obnoviteľného vodíka a elektriny, čo zodpovedá 4 % súčasnej produkcie EÚ ročne. Plán požaduje financie špeciálne určené na tento účel v nasledujúcom viacročnom rozpočte EÚ na obdobie 2028 - 2034.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
