Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Asociácia zdôraznila, že legálna pracovná migrácia a nelegálna migrácia sú dve odlišné témy.
Autor TASR
Bratislava 12. októbra (TASR) - Nedostatok pracovnej sily na Slovensku si vyžaduje systémové riešenia vrátane rekvalifikácií, lepšieho vzdelávania, zapájania domácich pracovníkov a riadenej legálnej pracovnej migrácie. Samotné zvyšovanie miezd nevyrieši problém, ak na trhu práce chýbajú ľudia s potrebnou kvalifikáciou. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR na to upozornila v reakcii na diskusiu Veroniky Remišovej (Slovensko-Za ľudí) a Milana Uhríka (Republika) v nedeľnej (11. 10.) relácii STVR O 5 minút 12.
„Zamestnávanie zahraničných pracovníkov nám umožňuje udržať výrobu, poskytovanie služieb a fungovanie podnikov, od ktorých závisia aj pracovné miesta domácich zamestnancov,“ uviedla viceprezidentka AZZZ pre trh práce Zuzana Rumiz. Zahraniční pracovníci podľa nej obsadzujú nedostatkové pozície a ich nábor, príchod a príprava na prácu predstavujú pre firmy dodatočné náklady.
Asociácia zdôraznila, že legálna pracovná migrácia a nelegálna migrácia sú dve odlišné témy. Zahraniční pracovníci, ktorí na Slovensku pracujú legálne, platia dane a odvody a prispievajú k financovaniu dôchodkového systému a zdravotnej starostlivosti. Vyššie mzdy podľa AZZZ môžu viesť k presúvaniu zamestnancov medzi firmami, nevyriešia však celkový nedostatok pracovníkov v ekonomike. Problémom je aj nesúlad medzi kvalifikáciou dostupných nezamestnaných a požiadavkami zamestnávateľov v jednotlivých regiónoch.
Nedostatok pracovnej sily bude podľa asociácie prehlbovať starnutie obyvateľstva a pokles počtu ľudí v produktívnom veku. AZZZ ocenila doterajšie zjednodušenie povoľovacích procesov pri zamestnávaní cudzincov, zároveň však žiada rýchlejšie a jednoduchšie pravidlá. Slovensko totiž podľa nej súťaží o zahraničných pracovníkov s okolitými krajinami. Podpora rodín môže pomôcť v dlhodobom horizonte, jej vplyv na pracovný trh sa však prejaví až po rokoch.
„Riešením musí byť kombinácia lepšieho vzdelávania, rekvalifikácií, zapájania dostupných domácich pracovníkov, podpory návratu Slovákov zo zahraničia a riadenej legálnej pracovnej migrácie,“ konštatoval prezident AZZZ Rastislav Machunka. Súčasťou riešení musí byť podľa neho aj dodržiavanie pracovných podmienok a integrácia zahraničných zamestnancov. Ako príklad uviedol firmy v zdravotníctve, ktoré investujú do vzdelávania zahraničných pracovníkov ešte pred ich príchodom na Slovensko.
„Zamestnávanie zahraničných pracovníkov nám umožňuje udržať výrobu, poskytovanie služieb a fungovanie podnikov, od ktorých závisia aj pracovné miesta domácich zamestnancov,“ uviedla viceprezidentka AZZZ pre trh práce Zuzana Rumiz. Zahraniční pracovníci podľa nej obsadzujú nedostatkové pozície a ich nábor, príchod a príprava na prácu predstavujú pre firmy dodatočné náklady.
Asociácia zdôraznila, že legálna pracovná migrácia a nelegálna migrácia sú dve odlišné témy. Zahraniční pracovníci, ktorí na Slovensku pracujú legálne, platia dane a odvody a prispievajú k financovaniu dôchodkového systému a zdravotnej starostlivosti. Vyššie mzdy podľa AZZZ môžu viesť k presúvaniu zamestnancov medzi firmami, nevyriešia však celkový nedostatok pracovníkov v ekonomike. Problémom je aj nesúlad medzi kvalifikáciou dostupných nezamestnaných a požiadavkami zamestnávateľov v jednotlivých regiónoch.
Nedostatok pracovnej sily bude podľa asociácie prehlbovať starnutie obyvateľstva a pokles počtu ľudí v produktívnom veku. AZZZ ocenila doterajšie zjednodušenie povoľovacích procesov pri zamestnávaní cudzincov, zároveň však žiada rýchlejšie a jednoduchšie pravidlá. Slovensko totiž podľa nej súťaží o zahraničných pracovníkov s okolitými krajinami. Podpora rodín môže pomôcť v dlhodobom horizonte, jej vplyv na pracovný trh sa však prejaví až po rokoch.
„Riešením musí byť kombinácia lepšieho vzdelávania, rekvalifikácií, zapájania dostupných domácich pracovníkov, podpory návratu Slovákov zo zahraničia a riadenej legálnej pracovnej migrácie,“ konštatoval prezident AZZZ Rastislav Machunka. Súčasťou riešení musí byť podľa neho aj dodržiavanie pracovných podmienok a integrácia zahraničných zamestnancov. Ako príklad uviedol firmy v zdravotníctve, ktoré investujú do vzdelávania zahraničných pracovníkov ešte pred ich príchodom na Slovensko.
