FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Bohatstvo slovenských domácností rástlo za uplynulých 30 rokov o polovicu pomalšie ako ich disponibilný príjem, priblížil analytik 365.bank Tomáš Boháček.
Autor TASR
Bratislava 19. februára (TASR) - Slováci volia v bankovníctve a investovaní dlhodobo konzervatívne riešenia. Vplyvom vonkajších aj vnútroštátnych faktorov síce za uplynulých 30 rokov bohatli, ale len pomaly, výrazne sa zadlžili a sporia si málo, zhodnotili v stredu na stretnutí s novinármi predstavitelia 365.bank.
Slováci podľa nich stále patria medzi krajiny s najnižšou mierou sporenia v Európe, keď si odkladajú v priemere len 3 % zo svojho príjmu. Susediace Česko si udržiava stabilnú a vysokú mieru sporenia, dlhodobo presahujúcu 7 % z príjmu.
Bohatstvo slovenských domácností rástlo za uplynulých 30 rokov o polovicu pomalšie ako ich disponibilný príjem, priblížil analytik 365.bank Tomáš Boháček. Naopak, rast dlhu domácností sa znásobil a v súčasnosti predstavuje 80 % disponibilných príjmov. Výsledkom je práve dlhodobo nízka miera úspor, v priemere iba 3 % z príjmu, zvyšok predstavuje spotreba a splátky dlhov.
Pripomenul, že slovenská ekonomika prešla za posledné desaťročia rôznymi etapami rastu, stagnácie aj poklesu. V 90. rokoch brzdili ekonomický rast najmä vysoká inflácia a úrokové sadzby, ktoré sa vtedy bežne pohybovali v dvojciferných číslach. Vstup Slovenska do Európskej únie (EÚ) a eurozóny naštartoval podľa analytika v novom miléniu zahraničný obchod, ktorý prilákal nové investície a spolu s reformou daňového systému postupne pomohol zlepšiť postavenie Slovenska v Európe.
Na druhej strane, zlomovými momentmi k horšiemu boli podľa neho globálna hospodárska a neskôr dlhová kríza, ktoré spôsobili oslabenie zahraničného dopytu a stagnujúci rast. Ku kľúčovým míľnikom novodobej histórie sa pred piatimi rokmi pridala aj pandémia koronavírusu a neskôr vojna na Ukrajine, ktoré v dôsledku dvojcifernej inflácie a výpadku produkcie prudko oslabili ekonomiku Slovenska.
Na rozdiel od makroekonomických cyklov je pomerne konštantný konzervatívny postoj Slovákov k financiám, zhodnotil vedúci produktov 365.bank Tomáš Barbarič. "Typické depozitné produkty ako vkladné knižky či sporožíro z 90. rokov nahradili dnes termínované vklady a sporiace účty. No napriek historicky zakorenenej tendencii šetriť máme len veľmi nízku mieru úspor z našich disponibilných príjmov. Dôvodom sú vysoké náklady na spotrebu, ale aj splátky dlhov," doplnil.
Slováci podľa nich stále patria medzi krajiny s najnižšou mierou sporenia v Európe, keď si odkladajú v priemere len 3 % zo svojho príjmu. Susediace Česko si udržiava stabilnú a vysokú mieru sporenia, dlhodobo presahujúcu 7 % z príjmu.
Bohatstvo slovenských domácností rástlo za uplynulých 30 rokov o polovicu pomalšie ako ich disponibilný príjem, priblížil analytik 365.bank Tomáš Boháček. Naopak, rast dlhu domácností sa znásobil a v súčasnosti predstavuje 80 % disponibilných príjmov. Výsledkom je práve dlhodobo nízka miera úspor, v priemere iba 3 % z príjmu, zvyšok predstavuje spotreba a splátky dlhov.
Pripomenul, že slovenská ekonomika prešla za posledné desaťročia rôznymi etapami rastu, stagnácie aj poklesu. V 90. rokoch brzdili ekonomický rast najmä vysoká inflácia a úrokové sadzby, ktoré sa vtedy bežne pohybovali v dvojciferných číslach. Vstup Slovenska do Európskej únie (EÚ) a eurozóny naštartoval podľa analytika v novom miléniu zahraničný obchod, ktorý prilákal nové investície a spolu s reformou daňového systému postupne pomohol zlepšiť postavenie Slovenska v Európe.
Na druhej strane, zlomovými momentmi k horšiemu boli podľa neho globálna hospodárska a neskôr dlhová kríza, ktoré spôsobili oslabenie zahraničného dopytu a stagnujúci rast. Ku kľúčovým míľnikom novodobej histórie sa pred piatimi rokmi pridala aj pandémia koronavírusu a neskôr vojna na Ukrajine, ktoré v dôsledku dvojcifernej inflácie a výpadku produkcie prudko oslabili ekonomiku Slovenska.
Na rozdiel od makroekonomických cyklov je pomerne konštantný konzervatívny postoj Slovákov k financiám, zhodnotil vedúci produktov 365.bank Tomáš Barbarič. "Typické depozitné produkty ako vkladné knižky či sporožíro z 90. rokov nahradili dnes termínované vklady a sporiace účty. No napriek historicky zakorenenej tendencii šetriť máme len veľmi nízku mieru úspor z našich disponibilných príjmov. Dôvodom sú vysoké náklady na spotrebu, ale aj splátky dlhov," doplnil.
