Brusel 3. februára (TASR) - Nová belgická federálna vláda pod vedením Barta De Wevera predstavila plánovanú reformu trhu práce, ktorá má byť dynamickejšia a ušetriť krajine miliardy eur v štátnom rozpočte. Informuje o tom spravodajca TASR.

Televízna stanica RTBF v pondelok pripomenula, že jedným z cieľov novej koaličnej vlády, ešte pred jej vzniknutím, bolo zatraktívniť prácu zvýšením rozdielu medzi príjmom zo zárobkovej činnosti a dávkami v nezamestnanosti o 500 eur. Cieľom vlády je do konca jej mandátu dosiahnuť mieru zamestnanosti na 80 percent.

Hlavné prvky reformy trhu práce pozostávajú v návrhu obmedziť dávky v nezamestnanosti na dva roky. Po dvoch rokoch tí, ktorých sa to týka, sa budú musieť obrátiť so žiadosťou o pomoc na sociálne úrady vo svojej lokalite, s výnimkou osôb starších ako 55 rokov.

Vláda navrhuje, že dávka v nezamestnanosti bude na začiatku nezamestnanosti vyššia, ako je dnes, potom však s plynutím času bude klesať rýchlejšie ako v súčasnosti, čo má motivovať ľudí bez práce hľadať si nové zamestnanie. Pracovník, ktorý v posledných rokoch pracoval menej, dostane menšie dávky ako pracovník, ktorý má za sebou dlhší pracovná vzťah.

To sa nebude týkať ľudí nad 55 rokov za predpokladu, že od roku 2025 budú mať odpracovaných aspoň 30 rokov s minimálne 156 odpracovanými dňami ročne. Táto podmienka sa v roku 2030 zvýši na 35 rokov a 156 dní. Koalícia zachovala automatickú indexáciu miezd, vyzvala však sociálnych partnerov, aby do 31. decembra 2026 pripravili reformu výpočtu indexácie.

K novým opatreniam patrí zákaz nedeľnej práce a začiatok nočnej práce sa posúva z 22.00 na 24.00 h. Vláda chce rovnako znížiť počet dlhodobo chorých a presmerovať ich profesionálnej činnosti tým, že zvýši zodpovednosť zamestnancov, zamestnávateľov a lekárov za práceneschopnosť. Návrh predpokladá, že pracovník dlhodobo neprítomný na pracovisku z dôvodu choroby by si u svojho zamestnávateľa (alebo u iného zamestnávateľa) mohol nájsť nové pracovné úkoly prispôsobené jeho zdravotnému stavu.

Cieľom vlády je dosiahnuť 80-percentnú zamestnanosť, čomu má napomôcť aj snaha vytvoriť 500-eurový rozdiel medzi pracujúcim a osobou poberajúcou podporu v nezamestnanosti tiež dosiahnutie lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom zamestnancov.

Minimálna mzda by sa od 1. apríla 2026 mala zvýšiť o 35 eur v hrubom bez dodatočných nákladov pre zamestnávateľov a o rovnakú sumu aj v roku 2028.

V odhadoch, ktoré predložil De Wever koaličným partnerom, sa uvádza, že Belgicko vďaka tejto reforme v prvom roku vlády dosiahne úspory okolo 902 miliónov eur, v roku 2027 to má byť 1,8 miliardy a v roku 2029 takmer dve miliardy eur.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)