Brusel 5. januára (TASR) - V roku 2025 Belgicko zaznamenalo vysoký počet bankrotov, keď ukončenie podnikania nahlásilo 11.697 spoločností. Podľa údajov firmy Graydon, na ktoré v pondelok upozornila televízna stanica RTBF, je to najhorší stav od roku 2013, informuje bruselský spravodajca TASR.

Spoločnosť Graydon sa špecializuje na analýzu ekonomického a finančného zdravia podnikov. Vždy začiatkom roka zverejňuje svoje štatistiky a údaje o bankrotoch vyhlásených v Belgicku. Podľa jej analýz vlani skrachovalo 11.697 spoločností, čo je o 5,90 % viac ako v roku 2024. Najviac boli postihnuté sektory ako stavebníctvo, doprava a služby.

Počet bankrotov sa najvýraznejšie zvýšil vo Flámsku (o 5,75 % v porovnaní s rokom 2024) a v Bruseli (o 12,06 %), naopak vo Valónsku počet bankrotov klesol (o 4,03 % v porovnaní s rokom 2024).

Riaditeľ spoločnosti Graydon Eric Van den Broele spresnil, že ide o „rekordný rok“ od roku 2013. Upozornil tiež na „nízky čistý rast podnikania“, teda rozdiel medzi počtom vytvorených podnikov a všetkými tými, ktoré ukončia svoju činnosť, či už pre bankrot alebo z iných dôvodov.

„Mali sme čistý rast iba 18.000 podnikov, zatiaľ čo pred rokom ich bolo o štvrtinu viac,“ povedal Broele. Dodal, že to je problém, pretože vytváranie podnikov znamená aj oživenie inovácií a vytváranie pracovných miest.

Z pohľadu zamestnanosti viedli bankroty vyhlásené v Belgicku v roku 2025 k strate 26.778 pracovných miest. V roku 2024 to bolo 27.162 miest.

Za dôvodmi vlaňajších bankrotov sú aj účinky pandémie COVID-19, aj energetickej krízy. Ďalšími faktormi sú úrokové sadzby a vyššie náklady na pracovnú silu.

Podľa Broeleho bankrotom čelili predovšetkým mladé spoločnosti, ktoré vznikli krátko pred pandémiou a ktoré neboli dostatočne pripravené na šoky, nemali vytvorené dostatočné rezervy.

Niektoré sektory ekonomiky boli bankrotmi viac postihnuté ako iné. Najprudší nárast bankrotov, už druhý rok po sebe, zaznamenal stavebný priemysel - 2710 bankrotov, o 8,1 % viac ako v roku 2024. Dôvodom je nárast cien materiálov a tiež rast miezd.

Ďalším postihnutým sektorom bola doprava a logistika, kde vlani skrachovalo 801 spoločností, malých aj veľkých, o 15 % viac ako v roku 2024. Stratilo sa 3252 pracovných miest. Dôvodom sú rastúce mzdy, ale aj silná konkurencia z krajín východnej Európy.

Tretím sektorom, ktorý bankroty najviac zasiahli, sú obchodné služby - v tomto sektore vlani skrachovalo 1755 spoločností, čo viedlo k strate takmer 3000 pracovných miest.

Broele verí, že existujú dôvody na dlhodobejší optimizmus. Sú nimi iniciatívy EÚ na oživenie hospodárstva, napríklad plán Readiness 2030, ktorý má hospodársky oživiť Európu 800 miliardami eur, alebo únijný plán „Vráťte vedu do Európy“ (Bring science back to Europe).





(spravodajca TASR Jaromír Novak)