Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Vláda však ešte nevie, ako naloží s vyše 47.000 kubickými metrami jadrového odpadu, ktorý vznikne pri demontáži jadrového reaktora.
Autor TASR
Brusel 7. júla (TASR) - Belgicko zvažuje zdaniť nadmerné zisky energetických spoločností a chce pokračovať vo svojej jadrovej energetike aj po demontáži prvého reaktora. Uviedla vo štvrtok v rozhovore pre televíznu stanicu RTBF federálna ministerka energetiky Tinne Van der Straetenová.
Ministerka potvrdila, že vláda zvažuje zaviesť daň z neočakávaných a nadmerných ziskov dodávateľov energie, čo je v Belgicku napríklad prípad spoločnosti Engie. Spresnila, že národný energetický regulátor (CREG), ako aj Belgická centrálna banka, už potvrdili, že je možné zdaniť tieto nadmerné zisky.
"Na vládnej úrovni pracujeme na návrhu, aby sme získali krízové príspevky. Budeme o tom rokovať v septembri až októbri, keď sa bude dotvárať rozpočet," opísala situáciu. Podľa ministerky zdroje získané týmto zdanením by mali slúžiť na pomoc domácnostiam pri platení vyšších účtov za energie.
Van der Straetenová hovorila aj o odstavení prvého jadrového reaktora Doel 3 na brehu rieky Scheldy neďaleko Anverp, čo je naplánované k 1. októbru. Upozornila, že ide o "najchúlostivejší a najdrahší projekt", spojený s nakladaním s jadrovým odpadom a demontážou elektrárne. Podľa jej slov práce potrvajú 50 až 100 rokov s celkovými nákladmi okolo 41 miliárd eur.
"Musíme zaistiť, že tento kolosálny účet bude zaslaný tomu, kto je zodpovedný, a tým je prevádzkovateľ jadrových aktivít." O tejto záležitosti, konkrétne i o návrhu zákona o jadrových ustanoveniach, bude federálna vláda hlasovať 7. júla. Ministerka spresnila, že zákon jasne konkretizuje, že je to znečisťovateľ (prevádzkovateľ elektrárne), kto platí uvedené náklady a kto musí zaručiť, že peniaze budú v Belgicku včas a dostupné.
Komisia pre jadrové ustanovenia preto zabezpečí, aby spoločnosť Electrabel, francúzsky prevádzkovateľ odstavovaného reaktora, bola schopná zaručiť tieto ustanovenia, v opačnom prípade jej hrozia sankcie.
Vláda však ešte nevie, ako naloží s vyše 47.000 kubickými metrami jadrového odpadu, ktorý vznikne pri demontáži jadrového reaktora. Aj preto sa zrodila myšlienka vytvorenia "národného dialógu", ako nakladať s týmto odpadom.
"Nie je na ministrovi ani na vláde, aby prijali takéto rozhodnutie pre takú dlhú činnosť. Musí sa do toho zapojiť celá spoločnosť," povedala ministerka. Podľa nej pôjde o priamy dialóg s občanmi, s odborníkmi a so zainteresovanými stranami z priemyslu, ako sú firmy Engie, Electrabel a ďalšie. Záštitu nad týmto dialógom by mala prevziať Nadácia kráľa Baudouina.
Van der Straetenová zároveň uviedla, že Belgicko sa bez jadrovej energie nezaobídeme, aj preto federálna vláda rokuje o predĺžení životnosti dvoch dvojgigawattových reaktorov o ďalších desať rokov. "Ostatné reaktory sú príliš staré, alebo majú problémy s trhlinami v ochrannom plášti," vysvetlila.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Ministerka potvrdila, že vláda zvažuje zaviesť daň z neočakávaných a nadmerných ziskov dodávateľov energie, čo je v Belgicku napríklad prípad spoločnosti Engie. Spresnila, že národný energetický regulátor (CREG), ako aj Belgická centrálna banka, už potvrdili, že je možné zdaniť tieto nadmerné zisky.
"Na vládnej úrovni pracujeme na návrhu, aby sme získali krízové príspevky. Budeme o tom rokovať v septembri až októbri, keď sa bude dotvárať rozpočet," opísala situáciu. Podľa ministerky zdroje získané týmto zdanením by mali slúžiť na pomoc domácnostiam pri platení vyšších účtov za energie.
Van der Straetenová hovorila aj o odstavení prvého jadrového reaktora Doel 3 na brehu rieky Scheldy neďaleko Anverp, čo je naplánované k 1. októbru. Upozornila, že ide o "najchúlostivejší a najdrahší projekt", spojený s nakladaním s jadrovým odpadom a demontážou elektrárne. Podľa jej slov práce potrvajú 50 až 100 rokov s celkovými nákladmi okolo 41 miliárd eur.
"Musíme zaistiť, že tento kolosálny účet bude zaslaný tomu, kto je zodpovedný, a tým je prevádzkovateľ jadrových aktivít." O tejto záležitosti, konkrétne i o návrhu zákona o jadrových ustanoveniach, bude federálna vláda hlasovať 7. júla. Ministerka spresnila, že zákon jasne konkretizuje, že je to znečisťovateľ (prevádzkovateľ elektrárne), kto platí uvedené náklady a kto musí zaručiť, že peniaze budú v Belgicku včas a dostupné.
Komisia pre jadrové ustanovenia preto zabezpečí, aby spoločnosť Electrabel, francúzsky prevádzkovateľ odstavovaného reaktora, bola schopná zaručiť tieto ustanovenia, v opačnom prípade jej hrozia sankcie.
Vláda však ešte nevie, ako naloží s vyše 47.000 kubickými metrami jadrového odpadu, ktorý vznikne pri demontáži jadrového reaktora. Aj preto sa zrodila myšlienka vytvorenia "národného dialógu", ako nakladať s týmto odpadom.
"Nie je na ministrovi ani na vláde, aby prijali takéto rozhodnutie pre takú dlhú činnosť. Musí sa do toho zapojiť celá spoločnosť," povedala ministerka. Podľa nej pôjde o priamy dialóg s občanmi, s odborníkmi a so zainteresovanými stranami z priemyslu, ako sú firmy Engie, Electrabel a ďalšie. Záštitu nad týmto dialógom by mala prevziať Nadácia kráľa Baudouina.
Van der Straetenová zároveň uviedla, že Belgicko sa bez jadrovej energie nezaobídeme, aj preto federálna vláda rokuje o predĺžení životnosti dvoch dvojgigawattových reaktorov o ďalších desať rokov. "Ostatné reaktory sú príliš staré, alebo majú problémy s trhlinami v ochrannom plášti," vysvetlila.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
